Raz

možno raz keď prekročím ten most,
odvážim sa dôverovať.
možno vtedy prehovorím
a poviem...
poviem čo ťaží a sužuje ma.
myšlienky pustím za tebou
zas
nech pozdravia a vyznajú sa
ako veľmi mi chýbaš
ako veľmi ťa chcem počuť
a cítiť tvoju prítomnosť.
zanechať všetkých.
zavrhnúť pokolenie.
nech Ty si tým
na čo upnú sa všetky myšlienky.
nech Ty vovedieš ma tam.
necítiť k druhý nič
neťažiť sa nimi.
.
.
.
márnosť...
opantala túžba ma,
za tebou
a nenávisť
k sebe.
tá spaľuje všetko
čo dokážem cítiť
k ostatným.
stali sa nepotrebnou kulisou
v predstavení môjho vnútra.
krovím.
ťažia ma.
ťahajú naspať medzi
ľudí.
tam už nepatrím
nechcem viac cítiť nič!
iba spomienky nech žijú
tie na Teba.
zbohom ľudskosť

 Blog

4 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu