Vidím svetlo...myslím.

Vidím iskry.

Nie je to cesta von...

Je to návyk na tunel.

Rozoznávam tvary...

netreba viac svetla...

stačí načúvať, 

ako netopier...

stačí zovrieť v náruči svoju slepotu...

prijať ju

oslepnúť aj v srdci.

Tu v mariánskej priekope

je svetlo len pascou...

Radšej sa mu vyhýbaj.

Sme tu všetci

groteskné postavičky...

Priveľké ústa,

priveľké oči...

Mliaždení tlakom

vo večnej černi.

Aj tak prežívame...

vzájomne sa požierame.

Svit nie je potrebný.

Nenávisť nedáva zmysel,

kde niet opaku.

Každý môj autoportrét

už vyzerá rovnako...








 Rozprávka
Komentuj
 fotka
dorothyenap  31. 7. 2017 23:50
0_0
 fotka
antifunebracka  1. 8. 2017 16:02
#tabletky
 fotka
verdamt  1. 8. 2017 16:45
Tak toto je silné.
Napíš svoj komentár