nielenže som prekonala otrasných spolužiakov, a náhlu zmenu správania mojej španielskej( pardón) canárskej profesorky, ktorá odrazu nabrala enormnú energiu do svojich kostí, smiala sa, ale je dosť možné že od únavy netušila čo so sebou a nechcela sa stať psychopatom akým som sa jej ja predstavila a ona mi s hrôzou uverila...chuderka nechápala môj zvrhlý zmysel pre humor...sedeli sme v tej hompáľajúcej sa mašinke a uvažovala som nad efektívnosťou starších vláčikov motoráčikov, s ktorými sa nikdy nestalo že by sme zastavili pred žilinou a tam sledovali ako nás okato pomenej vybavenejšie vláčiky predbiehajú jedna radosť a každý sľubuje zľavu pri hodinovom meškaní. zľava sa dostavila. úctyhodných, chlácholivých štyridsať korún a pohľad na úchylného štyridsiatnika sledujúceho pohyby mojej kamarátky na istých nemenovaných partiách...ale aj to súvisí s cestovaním. akási nevraživosť a súperenie medzi skupinkami hoci ja nerada súperím lebo šanca že vyhrám je mizivá a preto keďže viem že nevyhrám načo by som hrala? ale bokom od mojej psychopatickej filozofie.
jednoducho sme si nepadli do nôty ale na spory som zvyknutá aj na to že sa s nikým neznesiem. ale nakoniec som nebola ja tá najkonfliktnejšia osoba v našom malom domčeku kde okrem nás býval zaujímavý pár, exot ktorý nenosil nič iné len poloodhalený župan a manželka vyzerala ako právnička alebo účtovníčka...nuž ale protiklady sa vraj priťahujú...och bože..a nehovoriac o kočíkoch z kotrých nevykúkali detské gebule ale slúžili ako kvetináče...radšej nespomínať na ten otrasný gýč...náš hostitel bol velmi príjemný pán odviezol nám batožinu ale celkovo asi velmi nepochopil telefonát adresovaný jemu a nie dajakému alter egu ukrývajúcemu sa v jeho telesnej schránke. tak či onak, si namýšľal, že lurdesin brat( áno vzala tam aj brata) je jej manžel...
a ona pritom dostala od riaditelky jasné inštrukcie, že on ako človek mimo skupiny musí bývať mimo dosahu ostatných aby sa náhodou neprihodilo dajaké nešťastie.(toľko odhalení by však ten výlet nezniesol kedže ako som spomenula ja som psychopat a nikto iný nie je taký veľký šialenec ako som ja) nuž tak či onak na údiv a frflanie ostatných, závistlivých egoistov sme my uchmatli najlepšiu izbu peknú, čistú, boli tam až štyri postele( my sme boli štyri) na rozhovory a divný smiech tých dvoch nocí nezabudnem do smrti. ani na búchanie trošku zdivočelých rojov spolužiakov na naše exclusive dvere údajne až do tretej rána? ale to som ja už dávno spinkala snom spravodlivých čo sa mi prihodilo prvý a asi aj posledný raz v mojom živote...totiž aby ste vedeli na všetkých dovolenkách kvôli vyrevovaniu tamojších aj slovákov nemôžem spávať a zrazu som z našej malej skupinky spala najviac! oh aká božská úľava! asi som spala najviac z celej chatky okrem onoho batolata, hádam ho nehodili do toho hnusného kočiara so zeminou...
nuž...a tak som na druhý den toho nevykonala prospešného len sme sa prechádzali navštívili starú lesnú, presne som vedela povedať koľko je rýchlosť svetla ale tak to asi vedia všetci len ja som bola tá najrýchlejšia nuž potom sme boli na dobrom výlete na lomničáku ale nikto sa nebál že s nami lanovka spadne kedže padla hmla a nebolo vidieť ani na krok ledva sme videli špagát po ktorom sme stúpali do výšky. a tamojšia teplota a vhkosť, takmer som zamrzla...neskôr ked sme sa vrátili z tejto poučnej výpravy z akej som si pamätala nemnoho sme sa vydali do lomnice tam sme sa napráskali, ja som si dala výborné mäso na šampinónoch, a cítila som sa dobre...až do momentu ked sme sa pohádali s agresívnou a celkovo dosť divnou spolužiačkou a moje dve úžasné kamarátky sa na mna vybodli...no..a tak sa celá cesta späť niesla v duchu mlčania a ignorovania mojich kvázi kamarátiek. našťastie všetko dopadlo výborne a dostala som sa domov plná dojmov a odhodlania že so školou už nikdy nikam nepôjdem lebo sa neviem udržať na uzde...ale hádam sa tie tatry raz pozviechajú...a čo sa týka toho icčka tak tie vlaky by mali úplne zrušiť, ved tolko porúch počas troch jázd! to sa ani nedá spočítať. takže aké ponaučenie vyplýva z mojho príbehu? nejazdite icčkami!
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár