Ako velmi som sebe a tebe ublizila.
Je to moje, no ty si to vytvorila.
Nemala som pravo siahnut rukami a pospinit to.
No je tu jedna vec,ktoru som v sebe objavila
a bojim sa ze to uz nepojde spat.
Mam to rada.
Ten pocit,ked na jeden den zmiznem z tohto sveta.
Ked moje kroki niesu mojimi.
Oblaky ozivaju a stromy mi na cestu mavaju
Nemusim sa uz bat,ze ma nieco v tomto svete bude pomali zabijat.
Som niekde preco,mrak na ciernej oblohe. V dalekej ničote.
Nie,báť sa už nemusím,že na zlo narazím.
Som preč.
Len lahodne zbohom ti ustami poviem
Inak uz nebudes musiet na mna den co den civieť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
ale mozno by to chcelo este viac myslienok, aby citatelia lepsie pochopili, co je v tvojich pocitoch