Na skle mal'ované

Nenavidim ako sa na mna pozerá. Sedi si na zadku v buse a len mi civi do oci s tym jeho pohladom: -aj tak viem co si myslis-

Jeho debilna hlava sa kymaca doprava-dolava ako ju tie bratislavske cesty prvej triedy hojdaju.

Pozerá sa, hladí mi do ocí, zíza, civí, ale nic nepovie, to nie.
Tak rad by som na neho nazjapal: "Co zizas,stary?!" ale nebudem na ostatnych cestujucich nahanat strach.
Len pozera a uskrna sa.
Prehodi pohlad na slecnu vedla, a zase. Isto sa mu pacim. Nie. Kruti hlavou. Zmizne za sklenenou tabulou planu mhd. Aspon mi da chvilku si oddychnut od toho hnusneho vyrazu co na mna hadze ako zvratky so zaludocnou kyselinou zmiesane s odpadom ktory za sebou vzdy necha.

Kolko este? Kedy mozem vystupit? Ignorujem ho. Sluchadla na usi a prepinam pesnicky. Kazdu. Jednu.

Davam si rukavice. No nie, aj on. Snad nepojde dalej, ved je konecna, vsetci vystupuju. Nebud paranoidny.

Konecne sa tie stare socialistic dvere rozletia kazde na jednu stranu a odraz v skle zmizne.

Snad ho uz neuvidim.

 Záchod

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu