Takmer kazdy clovek ma nieco, comu sa nadava svedomie. Je to isty vnutorny hlas z mojej podstaty, ktory mi vravi, co je dobré a čo nie. Je na nom jedna genialna vec. Ked si chcem rozumom zdovodnit, ci je nieco dobre alebo zle, potrebujem na to pripravu a cas. Avsak tento hlad mi to povie hned.

Geniálne vymyslené. Moje svedomie má však jedno špecifikum.Prichádza zvyčajne až vtedy, keď je už dokonané a nedá sa nič zmeniť.

No je jedna oblasť, kde mi toto aspon co som si donedavna myslel ze svedomie brani v postupe. Oblasť vzťahov. Nemožem sa totiž ubrániť pocitu, že keď som sa rozhodol s niekým byť, tak to má byť natrvalo som asi moc konzervatívny.

A teraz príde ten objav Nie je to svedomie, či konzervatívnosť. Je to strach z toho, čo bude takmer isto nasledovať. Nefandim si, ze by dalsi vztah s dievcatom v tomto veku vydrzal na cely zivot. Na to by nebola pripravena ani ona ani ja.

Nechcem sa narodiť, lebo sa bojím smrti. Stojí život podľa vás zato?

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
pershing363  3. 12. 2007 23:15
No jo, co sa tyka tych vztahov natrvalo mas pravdu, aj ja som taky...a po case zistim ze som to zas dojebal...
2 
 fotka
dogyno  3. 12. 2007 23:24
ked veris v Boha nemas tento problem, lebo v biblii mas vysvetlene co bude po smrti(ale aj tak sa jej bojime)

jedine co ti brani v emocionalnom rozvoji je rozum, tvrda, studena, logika, ktora musi neustale nieco sledovat, hodnotit, zvazovat a kedze mas to dievca rad, tak pre nu chces len to najlepsie a zacinas uvazovat ci by vam to vydrzalo az do smrti

Problem tu vidim ten isty co u mna, ze rozum potlaca pocity a spontannost, cim nasledne brani rozletu a inklinuje k pomalemu postupu a skumaniu

A dam aj krk na to, ze sa oplati zit! Ved co ine by si robil?
3 
 fotka
55lienka  4. 12. 2007 09:23
Svedomie, to je ten tichy hlasok, ktorý nám sepká, ze sa niekto diva.
Napíš svoj komentár