Sú dni, kedy len tápame v tmách, plávame hlboko pod hladinou našich myšlienok. Sme stále dýchajúci, dúfajúci a každou sekundou stárnuci. Hľadáme zmysel života aj keď je pred nami. Každá odpoveď na naše otázky je nie vždy skrytá. Nevidíme ju, no neskrýva sa. Je prestretá pred nami, máme ju pod nosom.
Stárcame tak drahocený čas porovnávaním seba s inými bytosťami. Sme egoisti. Draví a tvrdí aj tam, kde to netreba. Snažíme sa páčiť ľuďom a preto zo seba robíme iných, častokrát horších. Chceme meniť svet, no nedokážeme zmeniť ani len svoje zlé stravovacie návyky. Ničíme to čo je tu už veľmi veľa rokov. Matku Zem. Žily, tepny, kapiláry v našich telách sú ako korene stromov na Zemi. Všetky stromy sú predsa pľúca Zeme. Plnia presne takú funkciu ako mitochondrie v bukách. Prečo ničíme, to čo nám dáva život?

Hovoríme si, že to čo najviac chceme nemôžme mať. No tak to vôbec nie je. Nahovárame si nekutočné množstvo lží. Môžme mať všetko, keď dostatočne tvrdo pracujeme a obetujeme tomu, po čom nám naše srdiečka tak prahnú, čas. Ten neúprosný čas, ktorý aj tak prejde. Je dôležité to, ako ho trávime.

Moje banálne problémy, ktoré som si spôsobila sama, ktoré boli chybou, o ktorých som písala naposledy zmizli. Zmizli tak, ako po zime sneh. Roztopili sa. Teraz už od lásky prokrastinovať nemusím, čomu sa celkomm často smejem. Tento prešľap ma však zavial sem. Tu kde som, kde žijem. To ako myslím teraz, to kým som dnes na to som hrdá, no nie príliš, pretože sama viem, že ešte vyrastiem. Z kukly sa stane motýľ. Predsa stále som v tom štádiu kuklenia. Teraz som však istá viac. Viac si verím. Deň čo deň vidím, že život stojí za to a uberám sa správnym smerom. Nešľapať si po vlastnom ja je dôležitá súčasť vývoja. Poučiť sa z vlastných chýb, to počujem odvšadiaľ, no nie každý človek je tak silný aby sa poučil hneď na prvý krát a tak si chybu ešte pár krát zopakuje, čo je škoda, pretože je to strata času. Teraz viem, že patrím sem, presne do tohto mesta. Viem, že minulosť je nič. Zaujíma ma to čo je teraz. Dnes. Dnešok je podstatný. Včerajšok je minulosť a zajtrajšok záhadou. Tak prečo sa zamýšľať nad minulosťou? Nejaká bola, fajn, no treba sa posunúť a robiť všetko preto aby som zajtra bola ešte lepšia ako dnes. Lebo všetko je len a len v mojich rukách.

 Blog
Komentuj
 fotka
tequila  28. 4. 2021 19:59
snad sa ti to teda dari i dodrziavat
Napíš svoj komentár