Prichyteny "in flagranti", alebo ked si rodicia o vas myslia ze nie ste celkom na baby :)

Do takejto situácie som sa dostal už viackrát.... vždy sa mi to stane, keď pozerám nejaký film, či už sám, alebo s kamošom. Áno s kamošom, a nie kamoškou....

Dnes neohlásene prišiel kamoš, ktorý si myslí, že keď s ním a celou partiou raz idem von ,automaticky sa nehnevám... Hnevám, vlastne nehnevám, ale keď si budú myslieť, že hnevám, môžem z toho ešte niečo vyťažiť ale to je od témy, takže späť k tomu čo sa vlastne stalo...

Takže prišiel kamoš, doniesol, kofolu, pukance a film čo našiel doma a pozeral v noci a vraj si ho musíme pozrieť. No čo už s ním, keď prišiel, aj pukance doniesol, tak snáď ho nevyrazím... Keďže som dostal pokyn od mojej drahej učiť sa a komunikovali sme spolu cez skype, on ju vypol so slovami že sa musíme učiť a teší sa, keď konečne z toho NY priletí domov...

Pustil ten film (nejdem robiť reklamu ale - Medzi nami pratelmi). Hlavný hrdina má problémy so svojím, hm, ako to on povedal vtáčikom myslel si že ho ma malého a nedokáže uspokojiť svoju ženu a to riešil celý film.... Neviem, či Marek týmto filmom niekam mieril... radšej som sa nepýtal...

Ale čo sa vlastne stalo... keď v tom filme došlo k tej pasáži s tým, ako ten hlavný hrdina zavolal svojho naj kamoša, rozpovedal mu svoj problém a opýtal sa ho, či by mu ho nemohol ukázať, že si ho potrebuje porovnať, tak vtedy som sa decentne presunul na druhú stranu postele...

Kamoš ma trafil vankúšom so slovami - Ty si hovado.
Ja som mu to vrátil a začali sme sa tými vankúsmi mlátiť, až na mňa skočil a akože ma dusil, sedel na mne a vyzeralo to tak všelijako a v tom vošla do izby mama...

V telke akurát išla scéna z toho filmu, kedy ten týpek očumoval pimprlákov chlapom v sprche na plavárni. Ona tam stála a pozerala sa bez slova na nás, otočila sa a vyšla von z izby. Zavrela dvere, otvorila ich a vošla znova, pozrela sa na nás a prehovorila - Nejdem vás rušiť....

Rituál s dverami sa zopakoval - otočila sa, zavrela, znova vošla a povedala - Aspoň sa zamknite....

Ja - To nie je tak ako vyzerá....

Marek - Magdi (odjakživa sa takto familiárne oslovujú), my naozaj nie to, ja som mu ho ani nikdy nevidel. No vážne..... (vždy keď Marek povie "no vážne" klame, ale tentokrát to je pravda)

Ja - Drž hubu (ale už aj tak som vedel, že túto situáciu nezachránime)

Ona - Ja to naozaj nechcem počuť....

Ja - Ale mamina, snáď si nemylíš, že....

Ona - Vieš čo Filip, v tomto dome, si už naozaj nič nemyslím.... a odišla...

A vtedy to Marek zaklincoval týmto - Asi by som už mal z teba zliezť, že?

Dopozerali sme ten film, zasmiali sa a keďže sme sa hanbili tak odchádzal od nás cez terasu.... Túto príhodu som potom písal jednej známej na ICQ a spomenul si na niečo ešte trápnejšie čo sa mi stalo pred pár rokmi...

Pamätáte si film Prci, prci, prcičky 1? Jasné, pamätáte. A pamätáte si tú časť s Jimmom a jablkovým koláčom? Jasné, pamätáte....

Moja mamina tiež občas pečie koláče v tých okrúhlych formách na pizzu... Keď som si konečne celý natešení asi 16-ročný puberťák zohnal ten film na DVD, chcel som si ho vychutnať... Prišiel som domov, hľadal niečo na jedenie, ale mali sme len nejaký koláč s posýpkou, ktorý nevyzeral moc dobre tak som ho vzal, pustil si ten film a hodil sa na gauč....

Pre väčšie pohodlie som si vyzliekol nohavice.... (niekedy v tejto časti príbehu do deja vstupuje mamina, ktorú som nezaregistroval....). Pozeral som, a teraz som sa načiahol po ten koláč, samozrejme mamina nevidela ako som si ten kúsok dal do úst, počula len ten slastný povzdych a to moje - "Ach, to je ono... lepšie ako som si myslel." (fakt chutil lepšie ako vyzeral)

Vtedy ku mne pribehla mamina, postavila sa pred gauč, ja som tam sedel v trenírkach v tureckom sede, na nohách som mal položený ten koláč a plne ústa, omrvinky všade okolo, ona sa so slzami v očiach a úsmevom na tvári ku mne naklonila, dala mu pusinku na čelo, pohladkala ma a ja som vyjavene na ňu zízal....

Keď som sa pozrel na telku, na seba, na ňu, pomaly mi to došlo a zahlásil som - Snáď si si nemyslela, že by som....

Zmohla sa len na - Prepáč miláčik, uvarím ti tvoju obľúbenú večeru.

Počas večere som veľmi ani nejedol, len tak rozmýšľal a tatino sa ma spýtal načo myslím, tak som sa na neho pozrel a flegmaticky odpovedal - "AKo sa nadáva človeku ,čo to robí s koláčom...."

Načo sa on zdesene pozrel, zabehlo mu a vykoktal - Chceš nám niečo povedať?

Toto sú asi také dve "naj" spomienky na túto tému... Ale ako sme s kamoškou o tomto konverzovali pospomínal som si ešte napr. a to, keď sa baby na nás naštvali a nechceli ísť s nami na karneval (so mnou a Marekom) a tak sa Marek rozhodol ísť sám za princeznú a vypchával si u nás podprsenku a samozrejme, to by sme neboli my, keby sme neboli pristihnutí (mali sme 10 Ale o tejto téme radšej končím

 Denník

0 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu