Som tu, ak mas zaujem byt mojim priatelom..

Kedysi sme sedeli spolu na hojdalkach a rozpravali sa.. Vtedy som mala pocit, ze z nas budu vazne dobri priatelia. Videla som tvoj usmev, ktory si mi venoval a v ociach tu isku, ktora ziarila ako nikdy predtym.

´´Skoda, ze sa nevidame castejsie.´´, zaznelo z tvojich ust a ja som mozno dufala, ze by sme sa mohli zacat stretavat a rozoberat nase problemy.. ´´ Hm.. Tak vidis. Kazdy ma toho nejak vela, ale je fajn, ze aspon takto sa porozpravame.´´, to bola moja chaba odpoved. Nechcela som nic. Len slova a mozno obcasny usmev ci doveru.

Vedela som, ze odides za svojim cielom daleko. A ani neviem co je ten ciel. Lebo.. Lebo si ma k sebe nepustil. Mal si na sebe ochranny stit, ktory zabranil kazdemu sa co i len prblizit sa..

A teraz.. Zjavil si sa ako z jasneho neba. ´´Ahoj. Ako zijes´´, zakladna otazka, ktoru pouziva aj male decko. ´´Nic moc. Bolo aj lepsie.´´, este castejsia odpoved.

Potom prazdno.. Ziadna odpoved tak ako pred pol rokom. V tom case moja trpezlivost pretiekla a moja zivotna situacia bola zla.. Moje slova boli zle..

A ty si sa teraz stratil uplne. Moje ospravedlnenie pre teba nic neznamena aj ked vies, ze to co som povedala je pravda.. Hrdost. Mozno to je prekazka. Alebo mozno strach. Ale z coho? Zo mna? Z mojho priatelstva?

Nevies mi odpovedat. Alebo skor nechces. Neviem co si chcel, neviem o co ti islo, v co si dufal.

Nie je nic. Nemala som co stratit a predsa som stratila. Stratila som ten pocit, ze niekde tam daleko si a ze obcas si spomenies na tu, ktora chcela byt v tvojej blizkosti.

 Denník

4 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu