I zapel Sauron pieseň zradnú,
čo prehrýza a ponára sa dnu,
čo preniká, trhá ľstivo zvádza.
I Felagund stál ako hrádza
spieval pieseň, čo neprezrádza,
i odoláva veľkej moci.
O viere spieval a pomoci,
o slobode a presvedčení,
o tajomstve a prezlečení,
o úkladoch, o reťazi,
čo rozlomí sa, pascu prekazí.
Jedna s druhou pieseň zápolí,
vzpína sa, potáca, borí valy.
I letel Felagundov vzdor,
hlas mágie povolal si v chór,
moc elfov, pánov silných slov.
Vtom zazneli spevy slávikov
v diaľnom skrytom Nargothronde.
Šumí more, piesok vojde,
vojde piesok do plný perál,
zo západu, kde dom elfov stál.
Vtom chmára sadá, tma už padá,
vo Valinore krv a zrada, more černá,
kde Noldori vraždou jazdcov vĺn
i rukou kradmou vzali lode.
Bielych plachiet lesk v diaľ zapadá.
A vlčí vresk. Vetra trest. Čierne vtáky.
Praskajúce ľady. Smutné mraky
na čelách väzňou v Angbande.
Hromy hrmia, ohne planú
a Felagund náhle odpadne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
turgon
6. 3.marca 2010 18:03
jj to poznám
Napíš svoj komentár