Kým ty sa strácaš v temnote,
Objavujem ďaleké oceány,
Pomocou snov a hviezdnych máp,
Horiacich sviečok olejových lámp.

Nabúravam zdrojový kód tvojich myšlienok,
A vštepujem svoju DNA,
V tvare písmen svojich slov a nevypovedaných viet.
Nebadáš čo ti dávam,
Skryješ sa za svoj strach.
V prachu kdesi, v budúcnosti neodkrytej
Zbadáš..

Litera za literou, mozaikový útvar.
-------------

V lese, v snehu, možno visiac dolu hlavou nad priepasťou
Znovu ma nájdeš.
S obálkou v rukách a odpoveďovým hárkom.
Milujem prekvapenia.
Ako učiteľ spokojný s výsledkom učňa,
A boh s pokrokom ľudstva
Predkladám ti ďalší rám skladačky.

So slovami na rozlúčku a nežným „do videnia“
Vediem ťa k rozdeľovníku na ceste života.
„Rozprávkovo“ je ďalší smer mojej cesty.

Vieš, kde ma nájdeš.
O päť minút, o týždeň, rok, tisícročie.
Čakajúc s nádejou v tvoj skorý návrat, čeliac nebezpečenstvám sveta bez hraníc fantázie.

 Blog
Komentuj
 fotka
phantasia  5. 11. 2011 16:51
páčia sa mi niektoré nápady a metafory
Napíš svoj komentár