Moje dve milované osôbky xD

Pamätám sa ako by to bolo včera....Bol to taky istý deň ako vždy...taky nudný...bol som za PC a chatoval som...zrazu som dostal návrh na priatelstvo....Bola to nejaka babenka..nuž som si ju pridal..Jej Meno bolo Simonka...začali sme si písať a tym pádom sme sa začali aj spoznávať....každý deň som kôli nej..bol pri pc....robila mi deň krajším a tak...Písali sme si o všetkom možnom....začínal som k nej cítit niečo....niečo viac ako je len kamarátstvo..hovorí sa tušim tomu láska Ale tak nedával som tomu veľky význam...čas ubiehal a ten moj cit k Simonke silnel...nemohol som si pomoct..neviem že ani prečo..sotva som ju poznal ale tak...na nej sa mi páčilo....že vedela mi pomocť keď som potreboval...vedela mi zlepšit náladu ked som bol na tom zle...a tak..bola taka zlatunka a pekna...neviem...tak rýchlo že by som sa zamiloval do niekoho sa mi stalo prvý krát Tak na ďalší deň keď som šiel zo školy....došiel som na safko...stál som tam ešte s jednym kamarátom...pri zastavke....zrazu mi ten kamarát čo pozná tu Simonku povedal že je pri nás..a ja že nerob si zo mňa srandu....a pozrem sa a videl som anjela Stáala tam a vykukavala elinu....ja som rozmýšlal ísť za ňou či nie?! Ale tak napokon som sa odvážil a podišiel som k nej. Neisto som ju pozdravil..Pozrela na mňa a usmiala sa s tym jej krásnym úsmevom. Opätoval som ho. Začali sme sa len tak rozprávať.. a tak..No zrazu došla jej elina a musela do nej nastúpiť....Banoval som že som jej nepovedal čo k nej cítim..že som to nestihol a neodvážil sa...No v ten deň som išiel do Sv.Jura k babke... lahol som si na postel a začal som o nej premýšlať...a rozhodol som sa buď teraz alebo nikdy....tak som sa odvažil a poslal som jej smsku..V ktorej bolo čo k nej cítim.. Netrpezlivo som očakával odpoveď.. Ale nič nechodilo....bol som smutný že to nezobrala v dobrom...Tak sadol som si k Notebooku a šiel som na net...Bol už večer a zrazu som si našiel v emaili spravu....Bola to správa od Simonky..Prepač ale nevedela som čo ti mam na to napísať...Keby došla skorej tak ano..ale došla neskoro ja už niekoho mám..Vtedy sa mi zrutil celý svet...Mal som take zmiešané pocity..Nevedel som čo jej na to mám napisať...bol som mimo...došlo mi to tak luuto..že som jej to skorej nepovedal...No o par dni neskôr...sme sa o tom bavili a tak...a Ona stale že keby si to poslal skorej..že možno nabudúce..Tak som dúfal že sa s nim rozíde....aj keď mi rozpráavala o ňom že či sa ma s nim rozísť...ja som jej nepísal nič take že ano rozíď sa s nim..aj ked mi bolo ťažko ale záležalo mi na jej Šťastí aj ked ju nebudem mať ja... bolelo to strašne ale tak čo už...keď mi na nej tak záležalo...Ale dúfať som neprestával....posielal som jej pekné smsky že mi na nej záleži a tak..že pre mňa moc znamená..a tak...No Sima že keby došla neskor a tak..ja že fajn no...Boli sme spolu na hodoch keď že tam mam babku a aj ona...Prežil som aspoň jeden deň s ňou....čo som bol velice rád....Len ma zarazilo že sa mi zo začiatku jak keby vyhýbala...proste videl som že ma videla a schovávala sa za ludi a išla za jeden stánok sa schovať xD Nechápal som..ale dobre no....Ale kašlať na to...som vďačný aspoň že som prežil taky celkom pekný deň s ňou a s jej sestrami... O Deň neskôr som si jej sestry prida na FB.....bol som s nimi v kontakte...ale najviac som si písal s jej sestrou Miriam.. A ona bola rada že sa zaujímam o jej sestru...a tak...Jedneho dňa som si s ňou a so Simou písal na nete...no a zistil som že sa rozpravaju o mňe....tak Miriam mi skopčila čo o mňe písala....to čo som videl ma ranilo....ale dosť....ale tak bolo tam niečo čo moju ranu tak trošku zlepilo...by sa dalo povedať..bolo tam že neni ho lahko odjebavať...aspoň že som zistil že ma ma rada ako kamaráta...ale mohla mi povedať že ku mne nič necíti a dávať mi takto nádeje..som rád že mi to Miriam skopčial....zbytočne by som si niečo nahováral keď tot ak nebolo..a žil by som vo veľkom omyle...mal som sto chuti si snou už nepisat a nechel som byt viac so Simou priatel..aj ekd ma ziadala o to..ale tak..v tej chvili mi napisala...že jej na mne záleži ako len na priatelovi a že ma nechce stratiť...tak som to zobral v dobrom...nemohol som sice tyžden spávať čo som na to myslel...ale neva...už je to za mnou a som rád že to takto....dopadlo...mam ju strašne rád ale už len ako velice dobru kamarátku...je mi ako SESTRA....vždy pomože a vie ma urobiť šťastným ked mam blbu náladu...a za to jej velice ďakujem....som rád že môžem s ňou byť kamarát a som rád...že sme takí dobrí priatelia....cením si to strašne...nechcem ju nikdy stratiť....odvtedy ubehol dlhý čas..vela báb okolo mňa prebehlo...ale nenašiel som si tu pravú...Tak čakám..kedy príde ta pravá....nedávno som spoznal jednu osôbku....podobnú Simonke....začína mi na nej záležat..ale zamilovať sa nemožem už tak rýchlo...na to si dávam už bacha Je to taka zlatulinka babenka...je radosť si s ňou písať... zaujímaju ju veci ako mňa .-..máme spoločne záujmy....a náhodou je to kamarátka Simonky....páči sa mi na nej..že neni taká namyslená ako ostatné Blavačky...a pozná tie pravé hodnoty.....no dávam tomu čas...a volny priebeh...snaď sa mi konečne pošťasti budem mať konečne pri sebe tu pravú milovanu osobu A to je celý príbeh .Dúfam že sa vám moj pravdivý a zo srdca písaný príbeh páčil

 Blog

5 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu