Niekedy sa naňho dokážem dívať hodiny... Len tak, ako spí. Ako rýchlo dýcha a dvíha sa mu malé tučné bruško. A sem-tam sa strhne, keď sa mu asi niečo sníva
V takýchto chvíľach ma napadne, že je to zázrak prírody. Fakt, zázrak... Neustále sa rodia malé deti, malé šteniatka, mačiatka, malé kačičky... A my už to vnímame ako normálnu vec. Lenže podľa mňa by to tak nemalo byť. Človek by si mal aspoň raz za čas uvedomiť, aký je to neskutočný zázrak, keď sa zrodí niečo nové. Vždy jedinečné.
Keď sa mi narodila pred 2 rokmi malá sestra, hneď v ten deň som bola za ňou v pôrodnici. A keď nám ju doniesli ukázať, zalial ma neuveriteľný pocit šťastia. V tej chvíli som bola asi najšťastnejšia v svojom živote.
Tomu sa proste neubránite. A neskôr, keď som ju uspávala na rukách, a ona v svojej malinkej ručičke držala môj "veľký prst", vtedy som si uvedomila jednu vec.
Je to proste zázrak.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
2
ja mam 18 ale keby sa mi narodila sestra, tiez by som sa citila ze fuj, na co je?
ale inak pekny blog
ale inak pekny blog
4
boože, toto je krásne!!! normálne ma to rozplakal
hej, je to úžasné. mne sa narodil len bratanec (krsnátko) a nikdy nezabudnem ako som ho prvýkrát uvidela, mal také ružové dupačky s jahôdkami (lebo 9mesiacov lekári tvrdili, že to bude adélka) ako tak ležkal, spinkal a tie jeho ručičky... nádhera. aj ja som bola šťastná. keď sa malý narodil krstný k nám išiel hned z pôrodnice a ako plakal, ako malé dieťa. od šťastia a smútku zároveň, lebo sa pri pôrode zistilo, že krstná má na maternici nádor a nebude môcť mať ďalšie deti a že by mali byť radi, že aspoň toto jedno má... a tak sa tento náš dominik stal zázrakom v pravom slova zmysle...
a teraz po štyroch rokoch je krstná v 7mesiaci tehotenstva a síce má neznesiteľné nálady, všetci jej to odpúšťame...
hej, je to úžasné. mne sa narodil len bratanec (krsnátko) a nikdy nezabudnem ako som ho prvýkrát uvidela, mal také ružové dupačky s jahôdkami (lebo 9mesiacov lekári tvrdili, že to bude adélka) ako tak ležkal, spinkal a tie jeho ručičky... nádhera. aj ja som bola šťastná. keď sa malý narodil krstný k nám išiel hned z pôrodnice a ako plakal, ako malé dieťa. od šťastia a smútku zároveň, lebo sa pri pôrode zistilo, že krstná má na maternici nádor a nebude môcť mať ďalšie deti a že by mali byť radi, že aspoň toto jedno má... a tak sa tento náš dominik stal zázrakom v pravom slova zmysle...
a teraz po štyroch rokoch je krstná v 7mesiaci tehotenstva a síce má neznesiteľné nálady, všetci jej to odpúšťame...
5
hej...je to jeden veľký zázrak...deti sú úplne super...a aj šteniatka, mačiatka, kozičky... ..ale keď sú väčšie sú fajn len občas ....inak pozdravujem tú našu bujarú rodinku v ktorej nikto nemá menej ako dve deti ...a to len mama má štyroch súrodencov ....ale tak zatiaľ drží rekord moja teta s piatimi deťmi ....ale aj ja chcem aspoň päť detí ...ja budem mať jednu veľkú šťastnú rodinku, v ktorej všetci budú dlhovlasí blonďáci ...už sa teším
Napíš svoj komentár
...no a mne ked sa narodila sestra tak som som povedala fuj..grc..naco je?! ale to bolo asi tym ze som mala 6...