Naposledy...

Láska umiera.
Rovnako ako iné veci...

Nikde to nie je napísané,
nikto to nepovedal...
No ja viem,
že koniec sa blíži.

Náš koniec.
Či skôr môj koniec...

A preto
keď s tebou naposledy pôjdem von,
a sadneme si na našu lavičku

budem sa ti hľadieť do očí dlhšie ako inokedy
budem sa na teba usmievať častejšie ako inokedy (aj keď cez slzy)
budem ťa objímať silnejšie ako inokedy
budem ťa bozkávať vášnivejšie ako inokedy
budem ťa držať za ruku pevnejšie ako inokedy

so slzami na krajíčku
len budem ticho spomínať...

ako sme sa prvý krát stretli
ako si potom prvý krát za mnou prišiel
ako si sa predo mnou hambil
ako si mi prvý krát povedal "cica ľúbim ťa"
ako si ma prvý krát pobozkal
a ja som bola vtedy najšťastnejší človek na tomto svete

A potom
keď nastane chvíľa nášho lúčenia
vychutnám si ju...

Nebudem sa trápiť
nepoviem ti "bež, lebo ti utečie autobus" ako inokedy
nebudem príliš veľa rozprávať ako inokedy
nebudem ti robiť zle...ako inokedy
len ti posledný krát poviem
ako veľmi ťa milujem

a nebudem ťa chcieť pustiť...

Ostanem tam sama stáť
a budem sa dívať ako odchádzaš...
a v tej chvíli
mi pukne srdce
keď si uvedomím,
že to bolo naposledy...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu