Nie kvôli mne, pre iných hrám tie svoje role.
Schovávam svoje srdce zranené
a dúfam, že zostane neobjavené...
Prečo? Pretože by ma nik nechápal.
Ale stále dúfam, že niekto pochopí,
nebude ma súdiť, veď každý je iný
a každý si nesie v sebe chyby...
Bojím sa, že to tak zostane naveky.
Možno až raz niekto k môjmu hrobu donesie kvety,
prečíta si moje denníky,
pochopí,že som to nebola ja...
Všetko je inak
a pravda je skrytá.
A než sa to stane, sa ja pýtam,
ste pripravený prijať to?
Myslím, že odpoveď viem..
Tou odpoveďou je nie..
Preto už vopred nedávam na výber...
Jednoducho to viem, a tak radšej odídem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár