Kazda sekunda, ako list zo stromu opadla...
Uz nevratis jej zivot, zastavil sa cas...
Koniec prichadza, zmysel svoj straca
vsetko bytie, ked zacne to zas....
Kolobeh, co nezastavis..
Do predu sa rutis ako rozbehnuty vlak.
Stracas hlavu, prehlad, obzeras sa nazad,
snazis sa zistit, kedy stal sa ten skrat...
Ziletka v rukach...
bolest co zviera Ta...
Udupana nadej...
Zlomene kridla...
Krv steka, Ty vies, ze nie je to prvy raz....
Kolko krat skoncit si chcela,
no smrt nema moc zabit Ta....
Uz nevies co spravit mas...
Nie si clovek, no jeho srdce mas...
City co nicia Ta, zivot, co drzi Ta...
A otazka na ktoru hladas odpoved,
aj ju vies, no neprijmes....
Teraz uz zostava len sebou sa stat,
zivotom kracat a boj nevzdavat...
Nie je pravda, ze to nezvladnes,
vsetko zmysel ma a Ty to vies...
Podstatu, co mas, pokoris, ovladnes,
Panom si bud... Len Ty to smies......
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
zabudnuta
24. 2.febuára 2010 20:59
je to osobné alebo? veľmi sa mi to páči...kruto smutné a pravdivé...a..také nezastaviteľné
Napíš svoj komentár