....Dnes som sa snažila nemyslieť na všetko zlé a tak som išla von. Veď prechádzka mi pomôže. Ty vieš, že zimu milujem, pamätám sa ako nám obom vyštípala do ružova líca a ty si mi ich potom zohrieval svojimi perami. Dnes to bolo podobne mala som vyštípané líca no už mi ich nik nezohrieval.

Šla som po našej starej ceste, určite si na ňu spomínaš. Veľké pouličné lampy svietia už len po každom treťom metri. Stromy sa ohýbali a duto praskali pod náporom silného mrazu a mne to pripomínalo zvuk môjho srdca, ktoré už len zľahka odfukuje odkedy si ho opustil, duto popraskalo a nedá sa zlepiť. Pocit, že už ťa niet a že sa už nevrátiš je to najhoršie čo mi osud mohol urobiť.

Po ceste som sa snažila nevnímať toto všetko, dívala som sa na oblohu ktorá bola zasypaná miliónmi hviezd, áno ešte stále si pamätám pár súhvezdí, ktoré si mi ukazoval. No dnes som nemala veľkú chuť tam stáť a hľadať ich. PREPÁČ.
Radšej som si zo sebou zobrala foťák a zaznamenala pár krásnych častí mrazivej zimy. Určite by sa ti to páčilo.

Po hodine chodenia a chodenia som sa pomaly vybrala späť domov po ceste som vnímala svoje stopy v snehu a pri jednej som sa zrazu rozosmiala, ak by si ma videl určite by si ma napomenul, že sa chovám ako by som ušla z tej izby plnej bielych vankúšikov. Ách ale keď na tom sa nedalo nesmiať vyzeralo to tak rozkošne. Dve stopy v snehu, jedna bola moja, čerstvá. Pretínali sa na tom najsprávnejšom mieste. Vyzerali ako dvaja vášnivo sa páriaci zajačikovia...he he..(teda aspoň mne to tak pripadalo) .no povedz nesmial by si sa? Ale áno ja viem, že áno. Obaja by sme sa na seba určite pozreli a začali sa schuti smiať.

Ani nevieš ako mi chýbaš. Strašne by som chcela vedieť čo práve teraz robíš, či ma počuješ alebo sa už naozaj chovám ako úplný cvok. No nič ja aj tak verím, že ma počuješ. Pretože je to jediný druh „kontaktu“ s tebou aj keď mi neodpovedáš a nikdy asi ani neodpovieš. Stačí mi myšlienka a pocit, že ma počuješ.

......Sľubujem, že dnes za tebou prídem čo najskôr to pôde, dúfam že sa tešíš lebo ja veľmi. A dúfam, že sa mi niekam neschováš....Ale už idem aby som bola čo najskôr s tebou.
Vďaka bohu, aspoň v snoch s tebou môžem „byť“!!

 Blog
Komentuj
 fotka
katuska8808  13. 2. 2011 14:05
wow krásne napísané
 fotka
tooniickaaa  20. 2. 2011 19:36
súhlasím len ťažko sa verí, že toto je fikcia....
 fotka
elsi  20. 2. 2011 19:55
@tooniickaaa Naozaj? ...okey priznávam mozno k tomu prispel moj vtedajší psychický stav a skúsenosti z minulosti..ale naštastie je to z večšiny fikcia
 fotka
zeriavka  26. 4. 2011 00:24
vieš, že máš obrovský talent na písanie? je to super príbeh až mi prišlo smutno, keď som to čítala a úplne som sa do toho vcítila..ÚPLNE..takže je mŕtvy alebo? joooj smutné znova musím povedať waw.
Napíš svoj komentár