Slza padá, steká mi po tvári
vnútro nemám.
Aj to moje srdce sa tvári,
že upadám.
Neviem zastaviť bolesť
ryje sa von.
Zovretú mám päsť
zotli môj strom.
A keď ten nový narastie,
čo bude trvať dlho,
pôjdem na námestie
a hoc aj len stroho
ale popíšem šťastie slovami,
hlasno budem kričať,
nech muži medzi ženami
vedia, že mali by začať
BYŤ.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár