Naša škola sa sťahuje do nových, väčších priestorov. Iný by sa radoval. Konečne veľká telocvičň a anie tanečná sála, konečne sa nebudeme učiť na chodbe ale vo veľkých triedach. Ale mne bude naša zabudnutá komunistická budova, spojená s kostolom(ano s kostolom! )chýbať.
Chodby mala ozaj veľké a skoro pred každpou triedou bol gauč. No a pred tou našou bol ozaj najväčší. Nikdy nezabudnem na to všetk, čo sa na ňom dial
Trieda, teda aj gauč susedili s riaditeľnou a zborovňou.Ozaj bolo upokojujuce len tak sa pred vyučkom, alebo pred hodinou rozvaliť a skoro zaspať. Dokonca aj zaspať. A to ako sme sa dvadsiati narvali naň.Aké úchyloviny sme stvárali ešte aj pred očami profákov. Toľko debát, koľko sme viiedli, vážnych, ale poväčšine tých haluznych, ako som sa nikdy nenaučila, ked som sa vybrala učiť na gauč.
Neviete si ani predstaviť ako taký kus nábytku vie spríjemniť pobyt v škole. A teraz ktovei ako skončí. Niektorá upratovačka si ho privlastní a ja neznesiem to pomyslenie .....Nepáči sa mi predstava chodby len s lavičkou a skrinkami na knihy....No co už. my naň nezabudneme. Dávamae si ho ako šablonu na naše oznamko. Celkom dobrý nápad..že?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
berenika
30. 6.júna 2009 18:42
my to máme presne tak isto aj my máme pred triedou taký starý gauč a dnes sme sa dozvedeli, že na budúci rok nám zmenili triedu ... škoda, lebo na tom gauči sme zažili veľmi zaujímavé chvíle
Napíš svoj komentár