Prečo práve Veľký tresk? Jednoducho, pretože aj po ňom bolo všetko iné... Tak to bude aj u mňa... V poslednej dobe som si nielen ja ale aj moje blízke okolie všimlo, že niečo nie je v poriadku...A kto nie, má sa nad čím zamyslieť...

Ako to bolo v jednej časti Krok za krokom, že minimum spánku ťa núti viac premýšľať..Žeby to bola pravda? Alebo je opak pravdou, že prílišné premýšľanie ti nedovolí spať? To neviem povedať, jedno ale viem a to že už tretiu noc som nespala a premýšľala. Nad minulosťou, nad prítomnosťou , nad budúcnosťou....A na čo som prišla? Absolútne na nič... Nedozvedela som sa nič nové..Iba ak som si uvedomila, že skutočnosť som celý čas zatláčala kamsi do úzadia...Pozerala sa na ňu cez ružové okuliare.. Vedela som to, ale nechcela si to pripustiť...

Mala som toho veľa...a stále mám, niekto sa však rozhodol mi moje bohatstvo preriediť, začať mi brať veci a ľudí , ktorých som zbožňovala, pre ktorých som dýchala, pre ktorých by som bola ochotná o tretej ráno vstať , prejsť sa v pyžame kilometre len aby som im podala pohár vody, pretože oni nemôžu... Kto mi to berie? Niekto tam hore? Oni samy? Alebo v tom mám prsty ja??
Nemám potuchy, ale viem že ich strácam ( alebo som stratila), z ľudí , ktorí sa rozžiarili, keď ma videli sa stali skaly..nemé bez tváre, poprípade sa pri mne tvária ako keby práve zjedli kilo citrónov..Ale prečo? Kde robím chybu. Veď ja sa nemeníím som taká, aká som sa predstavila....Aj s chybami a túžbami...Tak prečo sa dozvedám kruté veci že moji naj o mne tvrdia veci, pre ktoré sa mi chce plakať... že nových známych varujú, aby si na mňa dávali pozor, tvrdia že som radodajka alebo sú mi schopné vypluť do tváre veci, v ktorých ma podporovali a nakoniec to otočili proti mne?

Naozaj som sa tak zmenila? Alebo sa menia oni? Naozaj sa vrúcne priateľstvo zmenilo na pohŕdanie? Chcem vrátiť čas, chcem aby to bolo také ako predtým...Ale bolo to vôbec také? Alebo som si vždy vravela len ja že to je dobreeeee.... Ale ako chcete budem akú ma chcete mať.. ( vrámci medzí) a keď to nezaberie, budem sa musieť zmieriť s tým o čom so už pravdepodobne prišla.... Stále je tu však šanca.. Začínam od nuly... Poviem všetko, čo mám na duši, čo so zatajila, aj za cenu že stratíím aj tých, ktorí si ma vážia a som pre nich to čo oni pre mňa. Ak som niekomu ublížila, ospravedlňujem sa, nechcela.Pokojne mi to môžete vytknúť, budem rada , aspoň sa nabudúce takým chybám vyvarujem.


Buuuuum baaaaaaaaaaaaaaaaac

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Za starým životom je hrubá čiara, už ma neuvidííte v pôvodnej podobe , pokiaľ ste ma tak nemali radi..Ako sa vraví zmena je život, moja zmena nie je ani k lepšiemu ani k horšiemu, zaradím na neutrál a uvidíím čo mi život prinesie...

 Blog
Komentuj
 fotka
grofcatko  6. 2. 2011 12:14
Citas mi z duse...
Napíš svoj komentár