A ty ? pýtajú sa rodičia ...
Vybudoval som si obrannú jednotku , názory a myšlienky... tie si nedám...ani nepredám..
Ani z nich neprežiješ.
Má ma to trápiť ? Šťastie si nekúpim .
To neni o šťastí ale o prežití. Odkiaľ budeš mať na chleba do huby ?
Ako by to nebolo jedno a to isté ?! Keď nie som šťastný nežijem , hnijem a prežívám.
Ale odkiaľ budeš mať na chleba do huby ?!
Má ma to trápiť ??
Akoby nie ! Ten , Tamten , Henten a Tí , všetci v tvojom veku . Pozri sa nich ! Ber si príklad ! Už majú deti , stálu prácu , auto , byt , istotu , zodpovednosť .....
Hypotéky , monotónny deň , monotónny život , stres , postupná nenávisť . Nechápeš ,že sa zasekli v priestore a čase ?? Niet cesty preč . Zaniká možnosť vybrať si . Zaniká nádej , nahradzuje ju ľahostajnosť .... A kvôli komu , čomu ?? Spoločnosť to tak chcela ??
Oni to tak chceli !!!
Ja teda nie !!!
Musím vypadnúť!
Niečo ma zviera v žalúdku , si to ty ? Je to ten mrak freónu ktorý sa vznáša ponad plátno ? Sladí ten nedýchateľný vzduch ,ktorý je už dávno otrávený. Zabudnúť sa nedá ale každý sa pokúša . Ja teraz spomínam . Myšlienky nahradzujú pocity a naopak , striedam ich a vrstvím . Nejasné ťahy a samé kontrasty . Raz za čas sám seba vyprázdniť ,,, nie , časť seba recyklovať ? Zas si uvedomujem prečo to celé robím . Je to tá vratná jednotka ... „buy the ticket, take the ride“ ... dám to zo seba von a niečo sa mi vracia... je to ten pocit ,ktorý ma ako konštanta určuje ...je to ten pocit ,ktorý mi kradne pokoj ale nenechá zapadnúť , upadnúť do fádneho bytia ... je to ten pocit ,ktorý ma ničí ale zároveň posúva ...
Podriadi sa pes , ja radšej zhorím vo vlastnom plameni ..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár