Neobyčajný spolucestujúci

Tak na tento zážitok fakt dlho nezabudnem...
Isiel som v noci o 23:00 autobusom do Brna. Bol som unavený a chcel som spať, tak som si sadol do zadnej patky, aby som si hlavu mohol opriet o zadne sklo. V Topolcanoch nastupil jeden bezdomovec. Nevsimal som si ho, pokym si neprisadol ku mne. Moc ma to nepotesilo aby som pravdu povedal, ale ako sa ho¨vori clovek si zvykne na vsetko. Zo slusnosti som sa ho spytal ze kam cestuje. Vraj je mu to jedno. Setril dlho na tuto cestu a kde ho vyhodia tak tam vystupi. Neriesil som. Bol som unaveny a chcel som spat. Tak som si lahol, no o chvilku som videl, ako zaspal aj moj spolusediaci. Spal dost cudne. Hlava mu padala raz na jednu raz na druhu stranu, podla toho ci autobus zabocil dolava alebo doprava. Pri jednej zvlast prudkej zakrute sa mu hlava zosunula na moje plece. Hovorim si, no sorry, keby si bol nejaka pekna holka tak nic nepoviem ale toto nie kamarat. Tak som ho posunul do normalnej polohy, este ssom mu aj nasadil siltovku ktoea mu padla z hlavy. Chvilku sa tak drzal, ale pri jednej zakrute sa zase na mna zosunul. Najprv som si mpomyslel, že je to márnej, že aj ked ho odsuniem tak si zas lahne na moje plece. Tak som ho chvilku nechal, ale ked sa zosuchoval stale nizsie a nizsie, znova som ho prevratil na druhy bok a oprel ho o chalana sediaceho na jeho pravej strane. Spal, takže mu to bolo jedno. No ked sa zobudil, zas ho prevalil na mna. Tak sme si ho chvilku presuvali. Ostatni cestujuci na nas pozerali ako na debilov....
Nejak sme docestovali do Brna. Chcel som vystupit, lenze na to som musel prejst cez mojho prisediaceho. Tak som nim potriasol,ale nezobudil sa. Skusil som este raz a vtedy sa prevali a padol na zem. Viac sa nepostavil...Az vtedy mi doslo, ze som vlastne cely cas spal sedel pri mrtvom cloveku...
V tu noc som nad tym dost rozmyslal. Spomenul som si ze v nejakej krajine sa dedicom po nebohom stava ten koho sa neborak posledny krat dotkne a ten mu zato vystroji pohreb. Napadlo ma ze by som to mal byt ja. Lenze co som po nom mohol zdedit? Mozno tak jeho siltovku. Chvilu som aj rozmyslal ci by som naozaj nemal vystrojit mu pohreb, ale potom som si to rozmyslel. Vkazdom pripade mi ho bolo luto. Umriet takto sam nie je asi bohvieaky pocit. Rozmyslal som o tom ze preco sa rozhodol umriet v autobuse. A prisiel som na to. Aspon myslim. Nechcel proste umriet sam, niekde v diere, v zime, kde si ani nikto nevsimne ze umrel...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

19 komentov k blogu