oddialila som moment

keď mi dlhý tenký bič

rozreže telo

pravdou

zelenu hodvábnou nitkou

som zviazala dokopy

štyri dejstvá svojho života

odohrané iba napoly

s ťahákom na ruke

a šepkárkou schovanou kdesi v tej tmavej jame

pod horizontom reality

zohnutá

ale hrdo

rozbehla som

seba

zotrela písmená z dlaní

zasypala nápovedy

a chytila som pevne

tenký vlas zachytený na svetry

vravím si

že už nikdy

nespadnem medzi dve stránky v knihe

už nikdy

nepotiahnem viac ako treba

drevenú ručičku Pinokia

už nikdy

neprefarbím vlastný kruh

na farbu ktorá sa páči vám


























pre m.m.

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
majajaj  9. 12. 2007 19:29
pekne to jeee
2 
 fotka
suivante  10. 12. 2007 17:15
ak znamena byt seule nechat istotu tahakov , sepkarok a konformity normiem....aby sme si zachovali farbu a mohli dychat........je suis convaincue de la veracite de tes paroles...et JE PREFERE ETRE SEULE.....
3 
 fotka
monya  14. 12. 2007 21:25
perfektooo

ja som na teba taka hrda

ze vies to vsetko povedat INAK...

taka sa mi pacis
Napíš svoj komentár