Jeho ruky vláčne zachádzajú do jej hodvábnych vlasov voňajúcich zvláštnou zmesou slnka, ovocia a jej samej. Pomedzi prsty mu tečú dlhé pramene a on ich s nedbalosťou necháva padať. Sleduje svetelné odlesky mikročastíc prachu zachyteného na vlasoch. Obaja sú ticho. Rozumejú si očami, dychom, dotykom. Slová iba obaľujú a dusia skutočné city. Ani jeden z nich už nikdy nechce prehovoriť...
––––/v––––/v––––/v––––
Pozerá mu priamo do očí. Verí, že raz sa v nich odzrkadlí duša, že ho bude čítať stranu po strane, až sa dostane za poslednú kapitolu, kde je napísaný rok vydania a čiarový kód a bude ho môcť podrobne prerozprávať. Ale zatiaľ len neúspešne uviazla v prvej kapitole...
–––––––v/–––––––v/–––––––
Vzduch medzi nimi nie je vzduch. Nie je to obyčajný dusík s trochou kyslíka a vodnej pary. Ten priestor oddeľujúci ich telá vypĺňa niečo zvláštne. Isté napätie, isté žiarenie, istá láska..
––––––––Vv––––––––––––Vv–––––––––
A potom, zrazu už nebolo nič. Už medzi sebou nemali žiadne prekážky...
------------------------------------------------------------
Pretože ich láska zomrela...
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
1
majuska
18. 10.októbra 2006 18:20
pekne
14
...pjekne ale smutne...som sa na zaciatku tak tesila ze to pekne dopadne ale cim dalej som citala tym viac som bola smutna... smrk
Napíš svoj komentár