Posratý sneh

5:40 - budíček. Ťažko rozliepam okále a vravím si: "To je ešte len piatok?" a vstávam za svojimi povinnosťami. Najem sa, umyjem a fičím na vláčik do Viedne. Pustím si Dimmu Borgir, pospevujem si, rozplývam sa nad skvelým zvukom nahrávky.
6:19 - prichádza autobus s krycím číslom 88, ktorý nemeškal, ako som sa obával, takže všetko ide ako po masle, nie?
Nie.
Som skoro na stanici keď tu mi zrazu z ničoho nič volá spolužiačka:
"Počuj Dudri, ani nechoď na stanicu, vlak nejde, ide až ten 7:43, kvôli snehu,"

Lol rofl haha zemiaky saka faka.

Tak som sa pekne otočil(no teda vystúpil a prešiel na opačnú zastávku a nastúpil na rovnaký spoj, chcel som si to vypisovanie ukrátiť, ale keď inak nedáte...) a teraz sedím tu doma, dúfam že pôjde ten ďaľší vlak a píšem túto sťažnosť.

Všetci vravia: "Hurá sneh!" "Vyzerá to teraz krajšie," a podobné ptákoviny. Mne viac vyhovovala tá predošlá zima.

Bolo nám to všetko treba? Hlavne mne: Vytrepať sa o štvrť na sedem z domu, aby som zistil, že sa môžem vrátiť, lebo vlak nejde?!? Ako fakt pardon, ale toto človeka trochu naštve, keď mám čo dospávať(Recenziu na koncert Horkýže Slíže a Karpiny čoskoro...).

Podpíšme petíciu proti snehu!

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu