Bola som na cige, na balkóne. Všade tma, len z vedlajšieho intráku ktorý máme oproti bytu sa ozývala hudba. Saxofónová. Premýšľala som nad tým, že môj najväčší strach je zbytočnosť. Že sa raz zobudím a budem žiť zbytočne. Budem bývať v nejakom zapadákove, s dvoma deťmi a manželom s ktorým sme sa po rokoch manželstva odcudzili.
Poviem si:"Žila som úplne zbytočne. Premárnila som svoj život. Mohla som byť niekde inde. Keby som viac drela, keby som viac využívala možnosti čo mi dal život... keby som sa.... keby som sa v jednom jedinom okamihu svojho zbytočného života rozhodla inak. Zvolila modrú tabletku namiesto červenej. Bola by som niekde inde, bola by som niekym iným. Možno by som bola šťastnejším človekom. Namiesto toho som svoj život obetovala zbytočnosti."
To je môj najväčší strach.
Rozplakala som sa. V tom tichu a tme sa moje slzy stratili. Na balkóne podo mnou niekto otvoril dvere. Počula som zaiskriť zapaľovač do tmy. Do ticha. Nebolo počuť nič iba hudba.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár