Radšej nečítať

zobudil som sa o piatej a všetci boli už preč ... zhodil som zo seba deku a predstavil si ako asi musím smrdieť ... sedím na gauči a civím do blba ... nechápem ako som sa mohol zase tak strieskať a stále nič .... stále nemám v hlave ani zlomok toho prázdna na ktoré som bol po resetoch hlavy zvyknutý ... všetko sa naozaj posralo lebo bez resetu som ako cukrovkár bez inzulínu... potrebujem sa vyrevať, vytrieskať zo seba všetko ten hnev ... potrebujem zo seba dostať všetky tie myšlienky ktoré ste vo mne nahromadili ... potrebujem na vás zabudnúť a nechať vás odísť preš .... potrebujem objať... no neviem roztiahnuť ruky ... potrebujem plač ... no ostávam suchý ... potrebujem dotyk no objímam seba ... potrebujem seba no zmohla ma únava ... pomaly podraďujem ...z 5 na 4 3 teraz 2 .... a mám seriózny strach zo spiatočky ... mám zviazané ruky a ty sa smeješ .... umieram v posteli a ty žiješ ... neviem ako je to všetko možné ... považoval som sa za vrchol potravinového reťazca ... vrchol ktorý nebude musieť pracovať ... a ty upratuješ po ľuďoch ako som ja ... lenivých, slabých .... som úplne neschopný a najhoršie je že si to plne uvedomujem ... a ty sa smeješ .... žiješ ... a prežívaš ... aj keď tvoja robota smrdí .... domov ťa dusí .... a ruky schovávaš v rukávoch ... lebo jazvy po cigaretách niesu zrovna to na čom si buduješ prvý dojem ... nestíham sa čudovať ... koľko inšpirácie do mňa vlieva niekto koho za bežných okolností zvyknem ľutovať ... a ja možno som lev no nemám zuby ... možno cítim hnev ... no neviem čo s ním ... možno mám chuť ... no neviem sa spýtať ... snažím sa aspoň byť ..... snažím sa dýchať
a ty sa smeješ ... žiješ ... plačeš ... v klietke slobodne dýchaš ... často si zúfaš, kričíš .... vtedy si smädná a fľaša sa míňa ... tráva horí ... a zajtra dych chytáš ... na štyroch ... kachličky a špinavá handra ... pot v tvári keď ja ešte len vstávam ... no nie som kokot ?... mám na očiach všetko čo potrebujem ... vidím ju ... vidím že dá sa len ja to neviem ... a teraz civím do zeme a smejem sa nad svojou úbohosťou ... aspoň o tom už viem ... pomaly vstávam a dám variť vodu ... nasypem si maté a nechávam sa okúzliť jeho vôňou ... neskôr zobudiť jeho chuťou ... oddnes vstávam ... neplačem žijem ... oddnes kráčam nestojím ... idem ... aj keby zle ... viem že bolesť som si ja ... že keď ju prestanem vnímať prestane existovať ... zapálil som si sviečku ... a skúsil si opáliť ruku ... a pochopil že rezanie je pre deti ... dostal som aj na druhú tvár a je čas vstať ... dúfam že zajtra sa neposeriem zas .... radšej nečítať

 Blog

17 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu