O komplexe otcov "strácam svoju dcéru" už myslím, počul každý. Vždy keď ide nejaký prudko romantický teenagerský film a vyskytuje sa tam tento motív, zasmejem sa a poviem si, že mám šťastie, že u nás sa to nevyskytuje. Je to však naozaj pravda?

Nedávno, keď som sa snažila vypýtať večer dlhšie, aby som sa mohla pridať k priateľom na disku, čakala ma facka. Moji rodičia, ktorých som vždy považovala za pohodových, ktorý mi dovolia a tak...sa nezhodli. Zápornú odpoveď vyslovil môj otec. S oddôvodnením, že som mladá a tak. Nejdem tu teraz písať o tom, že v 15tich mám za sebou celý život, aký je to neskonalý idiot a tak, ako sa nemôžem ísť opiť a podobné drsné reči, ktoré by tu asi napísala vačšina mojich rovesníčok(nič proti dámy, ak som urazila váš vznešený cieľ ožrať sa a vyzerať ako prasa .
Jednoducho to nechápem, pretože mne to ako nejaký extrémny problém nepripadá. Prídeš, kúpiš lístok, kúpiš kofču, spoznáš niekoľko nových osôbok, zabavíš sa s kamošmi a zatancuješ si..ó, koľká to opovážlivosť.
Uvedomujem si, že moji rodičia majú strach, fajn..prirodzenosť. Len som si myslela, že množstvo dôvery potrebné na pustenie do klubu by tu bolo...

 Denník
Komentuj
1 
 fotka
gothicpoethic  14. 9. 2008 16:46
Našťastie, moji rodičia toto riešiť nemusia, lebo ja som viac-menej nespoločenský tvor, bary, diskotéky a podobné záležitosti sú pre mňa tabu, keďže veľa ľudí pohromade je pre mňa sodoma gomora
2 
 fotka
airi  14. 9. 2008 18:34
moj otec je naopak az desivo ignorantsky! cakam, kedy raz vybuchne skus pouzit najblizsie meno niekoho, komu doveruju a povazuju za zodpovedneh
3 
 fotka
johnny89  14. 9. 2008 19:01
no mňa na disko nepustili ani v 17, a vlastne ani teraz by nepustili.. ale čo bude najbližšie disko zdrhám a nestarám sa kto bude mať čo proti..
Napíš svoj komentár