Do miestnosti vošiel chalan. Tmavohnedé vlasy, jemne orieškovým melír, oči zelené ako lúky a pod obtiahnutým tričkom bez rukávov bolo vidno vypracované svalstvo. Každé dievča v triede si teraz povzdychlo a začali sa samé seba vypytovať kto to je, niektoré si dokonca želali, aby im venoval pohľad.. no keby len pohľad, boli tam aj hriešnejšie myšlienky, ehm. No on sa ani na jednu z nich nepozrel. Hľadel priamo na mňa a prisahala by som, že sa mu naježili drobné chĺpky na krku. Uškrnula som sa, ale potom mi výraz znovu skamenel. Nemohla som dávať najavo svoje pravé pocity. Akože.. nemôžem poprieť, že aj na mňa urobil dojem svojím výzorom. Jeho štýl chôdze, pohľad tých krásnych očí a to telo ... bol neskutočne sexy. Priam neľudsky.
"Milý žiaci. Toto je váš nový spolužiak TJ Stark." predstavila ho učiteľka a už sa rozhliadala po triede, kam ho posadí. Keď sa dostala jej myšlienka ku mne, skoro som vykríkla -NIE!-. Chcela ho posadiť ku mne! To som nemohla dopustiť. Sústredila som sa na jej myseľ a spravila v nej nelogický dôvod, aby ho posadila na opačnú stranu triedy a Katy posadila ku mne.
"Katy, presadni si k Mayi a TJ si sadne k Mattovi." všetci na ňu pozerali, ako keby spadla z hrušky, ale zabralo to. Sadol si teda tam, Katy si presadla ku mne a učiteľka začala hodinu. Celý čas som premýšľala o ňom. Nerozumiem ale prečo. Nevenovala som hodine ani stotinu, ale keď sa ma učiteľka niečo spýtala, odpovedala som jej bez váhania.
Zvyšok dňa ubiehal celkom rýchlo. Ostávali nám len tri hodiny a cez prestávky som sa buď ja alebo on vyparili z triedy, kým sa ten druhý stihol vôbec obzrieť po triede. Dalo by sa povedať, že som sa správala ako vždy. Nevšímala som si nikoho a robila si po svojom. Po poslednom zvonení sa trieda vyprázdnila, ale my sme tam ostali sedieť ako keby ani nezvonilo. Pobalila som si veci a keď som sa rozhodla postaviť zrazu stál predo mnou. Boli sme pár centimetrov od seba. Srdce mu bilo rýchlejšie ako normálne. Pozerali sme sa navzájom do očí. Niečo ma ale prekvapilo. V jeho očiach som nevidela takú tú prirodzenú divokú zúrivosť ako mi o nej rozprával Henry. Jeho pach som vtedy tiež neidentifikovala hneď, lebo bol v škole a v ľudskej podobe. Ani o tom mi nikto nikdy nespomínal. Pohol rukou a ja som hneď od neho odskočila, nahrbila sa a zavrčala. Spravil automaticky to isté. Zotrvali sme tak pár minút a sledovali toho druhého. Z jeho hlavy sa nevysielali vôbec žiadne myšlienky ku mne. Keď sa po chodbe rozozneli opätky, rýchlo som vyskočila von otvoreným oknom, hladko doskočila do trávy a schovala sa do kríku. Bez akéhokoľvek zvuku som sa dostala do lesa a pobrala sa pomaly do vily nazad.
Svetla rýchlo ubúdalo a už mi aj 3x zvonil mobil, ale nedvíhalo som. Celú cestu som uvažovala, či im to povedať. Ak áno, nepustia ma už nikdy do školy. Ak im to nepoviem, budú sa hnevať, ak na to prídu sami.

.. Vošla som do vily.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
bondulka  2. 11. 2011 19:26
pekné...teším sa na dalšiu časť
2 
fotka
didi5  2. 11. 2011 19:32
ďakujem bude čoskoro
Napíš svoj komentár