Zobudil sa do prázdnej postele. No aj tak sa zbytočne načiahol po jej strane postele. Nebola tam. Len pokrčená perina, ešte stále teplé miesto po jej krásnom tele, pár vlasov, ktoré jej stihli cez noc povypadávať a... jej vôňa. Objal jej vankúš a zhlboka sa nadýchol. Nikdy jej nemal dosť. Cestou do kúpeľne žmurkol na manželský pár v rámčeku na jej nočnom stolíku, pomyslel si, ako mu to seklo v obleku a vliezol pod studený prúd sprchy.

Už od schodiska ju videl, ako sa sebaisto pohybuje v kuchyni. Na panvici sa piekli vajíčka, ona zatiaľ krájala chlieb so slnečnicovými semienkami a odšťavovala čerstvé pomaranče. Takto to mali jej deti a manžel najradšej. Milovala tieto osamelé rána v kuchyni. No dnes ju on prekvapil. Prudko, ba až majetnícky ju zozadu objal, no dal pritom pozor, aby sa nepozerala pri krájaní cherry rajčiniek. Usmiala sa, jej úsmev sa za tie roky vôbec nezmenil. Ba áno, je ešte krajší.

Automaticky položila nôž na kuchynskú linku a chcela sa k nemu otočiť. On to ale nedovolil, zozadu jej siahol pod nočnú košielku a dotkol sa jej bradavky. Okamžite bola vzrušená. Stále sa jej páčil rovnako ako keď bola pobláznená devätnástka, ľúbila ho. Stále každým dňom viac. Bozkával jej šiju a už-už chcel rukou zablúdiť do okolia jej lona, keď počuli pokriky ich detí, dupotajúce dole po schodoch. Dnešné ráno si vybral ozaj hlučnú zábavku, hrali sa na indiánov.

On ešte chcel získať pár sekúnd, obrátil ju k sebe a bozkával, až kým neprišli deti. Podlomili sa mu kolená. Keď do kuchyne vleteli malí indiáni, ešte raz ju pobozkal na krk, potľapkal po zadku a nalial jej kávu. Krpcom zatiaľ pripravil pomarančový džús.
„Chlapci, niekoľkokrát som vám povedala, že pred raňajkami sa najprv umyjete. Sebastián!“

Sledoval ju ako vysvetľuje ich spoločným deťom základy hygieny. Miloval ju za to. Položila aj pred neho džús so slovami: „ Napi sa zlato, dnes je výborný.“
A pokračovala: „Dnes pôjdeš pre chlapcov do škôlky? Musím ostať dlhšie v práci a potom má prísť tvoja mama a..“ všimla si, že ju nepočúva, len zasnene pozoruje. „Čo sa deje?“ Zas ten úsmev.

„Nič. Len ťa milujem,“ povedal vážne.
„To aj ja teba, ale vôbec ma nepočúvaš,“ vraví ona so smiechom. „Dnes si sa nejak dobre vyspal, nie?“
„To áno, snívalo sa mi, že sme znova prežili tú bláznivú noc, na svadbe tvojej sestry.“
„Myslíš vtedy, keď sme vypili asi sto litrov vodky a vzišli z toho naše dvojičky?“
„Áno vtedy, láska. Vtedy, keď sme splodili tieto dva krásne životy. Malých indiánov," sladko sa usmial. "A teraz mi daj ešte pusu, nech mám na čo myslieť počas dňa, “ nakláňal sa k nej.

***

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár