Baudelaireovu Mrcinu
a ty ma nepochopíš.
Budeš počuť len hanu
a urážky.
Vysvetlím ti;
v láske sa nevyznáš
a
"milujem ťa"
zo seba len vydáviš.
Whitmanovu Pieseň o mne
prepíšem,
nazvem ju Piesňou o Tebe
a ty sa ma vzdáš -
voľnému veršu sa
rozumieť nedá.
Báseň treba cítiť,
ona krásne vonia.
Vonia ako ty,
keď som ťa spoznal
a chcel ľúbiť.
Báseň rastie,
keď napĺňaš každý verš
bozkom,
ktorým ma obdaríš
z rána v teplej posteli.
Báseň kvitne,
ako ty,
keď po hodine
vychádzaš z kúpeľne.
Ale čo z básne,
keď ju nechápeš,
čo z básne,
keď nikomu nepatrí.
Samota,
to je hudba ticha -
bez slov
v nej
zanikám...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár