Na zamyslenie

V brušku tehotnej ženy boli dve bábätká.
Prvé sa spýtalo druhého:
-"Veríš na život po pôrode?"
-"Samozrejme. Niečo po pôrode musí byť.
Možno sme tu práve preto, aby sme sa
pripravili na to, čo bude potom."
-"Hlúposť, žiadny život po pôrode nie
je. Ako by vôbec mohol vyzerať?"
-"To presne neviem, ale určite tam bude
viac svetla než tu. Možno budeme chodiť
a jesť ústami."
-"No to je ale nezmysel! Chodiť sa nedá.
A jesť ústami? To je úplne smiešne! Živí
nás predsa pupočná šnúra. Niečo ti
poviem: Život po pôrode je vylúčený -
pupočná šnúra je už teraz moc krátka."
-"Ale nie, určite niečo bude. Len asi
bude všetko trochu iné, než sme si tu
zvykli."
-"Ale nikto sa predsa odtiaľ po pôrode
nevrátil. Pôrodom proste život končí. A
vôbec, život nie je nič, len dlhá
stiesnenosť v temnote."
-"No, ja presne neviem, ako to bude po
pôrode vyzerať, ale každopádne uvidíme
mamu a tá sa o nás postará."
-"Mamu? Ty veríš na mamu? A kde ma akože
podľa teba byť?"
-"No predsa všade okolo nás! V nej a
vďaka nej žijeme. Bez nej by sme vôbec
neboli."
-"Tomu neverím! Žiadnu mamu som nikde
nevidel, takže je jasné, že žiadna mama
nie je."
-"No ale niekedy, keď sme ticho, môžeš
počut ako spieva, alebo cítiť ako hladká
náš svet. Vieš, ja si fakt myslím, že
skutočný život nás čaká až potom!"

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu