Každý si myslel, že je šťastná, že ju nič netrápi. Naoko mala veľa priateľov, ale každý o nej hovoril za chrbtom. Cez hodinu... cez prestávku... na záchode... pri obede... všade.
Minule ju pri vedľajšom stole tiež rozoberali. "Je to decko pracháčov, určite má všetko, aké by ona mohla mať problémy". A ja som si pomyslela, že oni fakt nevedia.
Keď som doobedovala a šla si zobrať veci do skrinky na ďalšiu hodinu, prechádzala popri mne. Na chvíľu sa zastavila- akoby mi chcela niečo povedať, no potom šla so svojím primrznutým úsmevom ďalej po chodbe. Obzrela som sa za ňou presne vo chvíli, kedy ona za mnou. Vedela som, že sem nepatrí, že sem nepatrím ja a že obe to o sebe aj o tej druhej vieme.
Keď zazvonilo na koniec vyučovania, definitívne som sa rozhodla. Chcela som ísť za ňou, v jej tvári bolo niečo ešte smutnejšie než zvyčajne, niečo naliehavé a bolestivé. No nemohla som ju nikde nájsť. Ani v jej "tajnej skrýši". Nevedel o nej nikto okrem nej a mňa.
Druhý deň- policajné autá pred školou, všade zmätok, plač, kvety, sviečky... v noci niekto skočil zo strechy školy. Áno, bola to ona. Nasledovalo mnoho výpovedí učiteliek, žiakov aj iných pracovníkov školy. Všetci boli z toho prekvapení, nikdy by si to neboli pomysleli. Aj ja som bola vystrašená a smutná, ale nie prekvapená.
V ten deň všetci potvrdili, že to bolo usmievavé dievča bez problémov a psychických tráum, ja jediná som presviedčala vyšetrovateľa o opaku. Na druhý deň vo všetkých správach písali o bezstarostnom dievčati, ktoré si nečakane vzalo život. NIkde nespomenuli moju výpoveď.
Ľudia si zľahčujú veci, ktoré by nemali... pozerajú sa len očami a myslia si, že to, čo vidia vonkajším zrakom, je podstatné....
Pseudoblog
Komentuj
12 komentov k blogu
3
Aha.
Ale je to napísané veľmi..tak..ako keby sa to naozaj stalo, tak som bola na vážkach. Úžasne si to napísala, ozaj.
Ale je to napísané veľmi..tak..ako keby sa to naozaj stalo, tak som bola na vážkach. Úžasne si to napísala, ozaj.
5
Aha, tak si to dokázala dobre spracovať, že vieš, aký je to pocit a tak, tak si dokázala takto to napísať. Ale nie je dobre, že ten pocit poznáš. :/
A nemáš zač.
A nemáš zač.
11
@sisooolq mňa väčšinou chytá múza, keď mám v sebe zlé pocity... alebo keď sa cítim sama, nudím sa...
12
Aha. No ale máš zaujímavé múzy.
Mňa múza chytá v období najhoršom alebo najlepšom (zvyčajne v tom najhoršom, ako vidieť aj na jednom blogu) a teda keď už píšem niečo, píšem sebe a nie verejne.
Mňa múza chytá v období najhoršom alebo najlepšom (zvyčajne v tom najhoršom, ako vidieť aj na jednom blogu) a teda keď už píšem niečo, píšem sebe a nie verejne.
Napíš svoj komentár
Ale je to pravdivý blog, pekne napísané.