Moja cesta má kopec prekážok. Bariér. Snov ktoré si poletujú popri mne a usmievajú sa mi do tváre a kričia splň si ma. Chmúrne myšlienky ktoré pri mne kráčajú a ruka v ruke okolo mňa krúžia viem že keď sa im poddá kľaknem si ako malé dievčatko a rozplačem sa. Už veľmi dlho sa im bránim. Veľmi dlho súperím a snažím sa sústrediť na to že sú okolo mňa len tie sny ale občas zakopnem a padnem na zadok a to ma donúti pozrieť sa zlým myšlienkam do očí a pocítiť bolesť.

Kedy si keď som bola mladšia , a svet bol jednoduchší myslela som si že toto je môj údel. Trpieť , smútiť a žiť v jednom malom svete kde sa strieda láska z nenávisťou a nenávisť vyhráva . Je paradoxom že čím sa viac svet skomplikoval čím viac nabral na obrátkach čím viac ma nútil zamyslieť sa tým menej som si túto vec navrávala. Tým menej som sa zatvárala v izbe a plakala. Keď mi je nanič snažím sa preskočiť podliezť, akokoľvek obísť prekážku len aby som do nej nemusela naraziť. Niekedy to nejdem narazíš udrieš si hlavy, oškrieš kolená a zdá sa ti ako by svet poslal všetko zlé na teba.Vtedy je dôležité nechať emóciam voľný priebeh.

Chce sa ti plakať ? Poplač si .Slzy vyplavujú bolesť zo srdca a majú zvláštnu akoby čarovnú moc.
Chceš si lahnúť a nič nerobiť ? Skús to, zamysli si nad celým svetom a nájdi v ňom niečo prečo sa oplatí žiť.
Občas je človek nahnevaný ... chceš sa hnevať ? Tak sa hnevaj ale uvedom si nikdy tým neublížiš osobe na ktorú si nahnevaný . Ublížiš len sám sebe. Mňa osobne negatívne emócie , skutky , veci strašne ničia. Uberajú mi silu a v minulosti mi strašne ničili zdravie.

Nikdy už nedovolím niekomu aby zničil moje ja ktoré som sa tak dlho snažila dávať dokopy. Nikdy aj keby milujem už nikdy sa nenechám urážať . Nie som namyslená od toho mám strašne ďaleko len som si začala byť vedomá svojej hodnoty. Viem čo chcem. Viem ako chcem aby sa ku mne choval človek s ktorým budem niekedy chodiť. Viem že si ma bude musieť vážiť zato kto som. Kašlať nato ako vyzerám. Dôležitá pre mňa navždy ostane moja vnútorná krása... ktorú mi nikto nezoberie a už vôbec nikto mi ju nezničí . Oto sa postarám

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 08:50
daj mi trošku zo svojho odhodlania..fakt by som ho teraz potreboval:/..
2 
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 12:13
@tlamik Ver mi ani ja toho odhodlania nemám na rozdávanie ... len občas sa zatnem a poviem si a dosť ... Kopec krát mám ešte také stavy že mi je nanič ... Ale naučila som sa už ako z nich úspešne vycúvať a hodiť niektoré veci za hlavu ... Sú však ľudia pri ktorých sa nikdy nepoučím a vždy sa snažím im veriť ľúbiť ich a pri takých ľudoch je ťažké udržať si toto odhodlanie kedže keď ľúbim som blázon ktorý spraví čokoľvek aby tomu druhému bolo dobre. Preto ta chápem.
3 
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 12:50
@dadenka už to tak dlho nepôjde..pár dní a nastane zmena pravdepodobne..a už neverím že to ostane ako to je..
4 
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 13:04
@tlamik vieš prečo je každá zmena v podstate dobrá? Pretože nemám nedovolí nečinne sedieť nedovolí nám sa zastaviť ..núti nás zamyslieť sa a dáva nám šancu aby sme začali odznova možno lepšie.
5 
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 13:38
keď uzavriem jednu kapitolu,otvorí sa druhá?
6 
 fotka
dadenka  25. 8. 2012 13:56
@tlamik asi hej ..a ak aj to nie určite príde niečo nové neboj sa
7 
 fotka
tlamik  25. 8. 2012 21:21
mám z toho dosť strach..z toho čo príde..
8 
 fotka
zajkousko  26. 8. 2012 00:58
jedine tŕnista cesta vedie k večnosti.........





filip
9 
 fotka
dadenka  26. 8. 2012 14:48
@tlamik to ti verím ... neboj sa aj ja cítim neuveriteľný strach
10 
 fotka
dadenka  26. 8. 2012 14:48
@zajkousko dúfajme že to je pravda...
Napíš svoj komentár