Denník z Pekla 15. časť Žltá páska na oko a Varhan

Žiadne obavy ja nekončím! Zatial...


Zenh mi chcel zašiť ranu na tvári. Nedal som sa však, a tak vybral svoj lesklý meč a pozrel som sa na tú ranu. Prišlo mi úplne zle. Bolo to hlbšie než som myslel mäso mi viselo z líca. Meč som pustil z ruky a sadol som si na kmeň vyschnutého stromu. Čo sa to len so mnou deje?! Pred pár dňami som bol obyčajný chalan z mesta až kým som si nepodrezal žily a nedostal sa sem. Teraz mi mäso visí z tváre, milujem vrahyňu s jedným okom a zabil som človeka. Za vela ten človek síce nestál ale aj tak.... A aby toho nebolo málo, brodím sa peklom aby som mohol vyjednávať o svoju dušu.

Proste úžasné... Chcel som sa venovať sebalútosti ale Zenh mi hodil nejakú látku.
-S takým okom nemôže chodiť. Sprav jej pásku na to oko.

Pozrel som na Ruženku. Bola obdaleč a pozerala sa na hlboko červené nebo. Síce som pásku na oko nikdy nikomu nerobil, teraz prišiel čas. Ked som bol s tým hotový, prišiel som k nej, a obviazal som jej svetložltú látku okolo zmrzačeného oka. Potom som si ju k sebe otočil a na moje velké prekvapenie bola rovnako krásna ako predtým. Žltá farba splývala s jej pokožkou jantárovej farby a dotvorilo ju. Musel som sa usmiať. Opatrne som sa k nej nahol a jemne ju pobozkal.

Pritúlila sa ku mne a len tak sme tam vedľa seba sedeli. Držal som jej ruku s krásnymi dlhými prstami a v tej chvíli som vedel už naisto, že ju mám veľmi rád. Mohli sme si šepkať tisíc slov ale celkom stačilo, že hovorili naše duše a srdcia, ktoré nemohli byť až tak stratené ked to ešte dokázali.

úprimne som veril tomu, že nás oboch odtialto dostanem a v duchu som si prisahal, že pre to spravím všetko.

Potom sme pokračovali v ceste. Prašné cesty... sem tam pohodené kosti, nevedel som určiť čoho ale bol som si istý, že by som sa ani nemal pýtať..

Rana na tvári pulzujúco bolela, svrbela a Zenh hľadal istého Varhana.
-Počúvaj ma šteňa
-Počúvam ťa" odpovedal som Zenhovi
-Tento Varhan je veľký človek. V čiernej mágii a tak. Vylieči ti ranu, lebo ak ti ju nezašijem a nič sa s nou nespraví rozhnije ti hlava. Okrem toho, Varhan vie niečo o píšťalách. Ked bude chcieť pomôže nám. Býva na strome. Hned to budeme vidieť, vyzerá to ako obrovské zastrešené hniezdo. Zaberá celý strom. Však potom uvidíš. A ked tam unho budeš, daj mu všetko čo len bude chcieť. Rozumel si?!

Všetko.
Ked bude chcieť tvoje rebro ty mu ho dáš,
ked si bude pýtať jednu nohu aj tú mu dáš
Ked bude chcieť hocičo ty nesmieš odmietnuť a neukazuj strach.

Je to odporný chlap ale potrebujeme ho. Počítaj so všetkým."

Vôbec mi to nezdvihlo náladu. Ale horšie to byť nemože, dúfam, že sa nemýlim..
Pri chôdzi som podopieral Nevu. Jej zranenia boli velmi škaredé. Prosila aby sme ju oslobodili z bolestí. Ale Zenh ju odmietal zabiť a ja som nedokázal. Zenh to neodmietol z ludskosti. Natoľko som ho už poznal. Chcel ju nechať na vyjednávanie. Aby ju v prípade potreby mohol zapredať za život, či za niečo viac či menej cenné. Mám krízu prvú veľkú krízu odkedy som v pekle. Nevládzem. Je to príliš strašné. Ale Varhanovi dám čo len bude pýtať, pretože nás odtialto musím dostať!

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu