(zo strateného a znova nájdeného starého zošita) Môj beletrizovaný životopis, ktorý som písala pred 2 rokmi..

Osmy apríl 1991. Moja maminka sa práve vrátila z prechádzky pri Žitave, keď tu zrazu...
Deviaty apríl 1991. Vtáčiky štebotali, slniečko svietilo, na oblohe nebolo ani mráčika a moja maminka po dlhočiznom čase priviedla na svet malé, modré, škriekajúce stvorenie. Až sa hanbím priznať, že to čudo som bola ja.
Keď ma doniesli domov z nemocnice, čakal na mňa dvojročný brat neustále nazerajúci do kočíka. Časom sa na mňa prišlo pozrieť strašne veľa ľudí hovoriacich len o mne. Vtedy som sa cítila ako veľká hviezda.
Od troch rokov som chodila do škôlky. Toľko krásnych zážitkov z tohto obdobia by som vám vyrozprávala, ale, žiaľ, nepamätám si ich veľa. Pamätám si však, že sa mi tam veľmi nepáčilo, tak môj brat musel často chodiť za mnou do triedy.
V šiestich rokoch sa maminke narodil ďalší môj súrodenec. Nazvali ho Tomáš a tiež bol celý modrý. Bolo to dosť odpudzujúce.
Taktiež som chodila na tanečnú. A bola som dobrá. Dnes už na tanečnú nechodím, ale dobrá som stále. A občas mávam egoistické stavy.
Nastúpila som do prvej triedy na Základnej škole vo Vrábľoch. V štvrtej triede sa nás spýtali, kto chce ísť na gymnázium. Tak som zdvihla ruku.
Prvé tri roky sme mali milú a peknú triednu. Volala sa Stanka, ale všetci sme ju volali pani profesorka. Teraz máme za triedneho pána profesora Kreš. (priezvisko sem písat nebudem), ale všetci ho voláme Ivan. Už dlhé roky sa nám snaží vysvetliť čaro reálnych aj nereálnych čísel. A keďže už máme skoro dvadsať rokov, asi by sme im mali začať rozumieť. Aj keď, u mňa je to márna snaha. Ale mám ho rada. Lenže keby som si nemyslela, že za nás dostáva špeciálne prémie, asi by som si myslela, že nie je celkom normálny, že sa na nás ešte nevykašľal.
Nuž, myslím, že by som sa už mohla aj predstaviť. Volám sa Jana, niekým prezývaná Džidži, iným Mimi, poprípade Janča. Mám sedemnásť rokov a z každej strany ma bombarduje slovo maturita.
Milujem lentilky a kofolu a všetky sladké, nezdravé veci. Každý mesiac mám diétu, ktorá mi vydrží maximálne tri dni. Mám úžasného priateľa a keby ste chcelo vedieť, ako sa derivuje integrovaná funkcia, ja vám s tým nepomôžem. Ale na vlastné nebezpečenstvo vám kľudne môžem niečo zaspievať. Lenže o to ma veľa ľudí neprosí a ja nechápem prečo.
Žijem pre prítomnosť, z minulosti sa snažím poučiť. A budúcnosť? Tá je ešte ďaleko.



(niektoré myšlienky nie sú moje vlastné, ale bratove)

A môj stav po dvoch rokoch? Nuž, úspešne som zmaturovala, chystám sa do druhého ročníka na vysokej.. a ostatné je pravda pravdúca..

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu