Z rozbitých pamätníkov,
Počúvam krik z minulosti,
Záblesky ktoré sa vrhajú proti mne
Uprostred čistých pamätných ulíc
Dážď zmyl naše stopy
Nezastaviteľný hlad sa vrátiť,
Vrátiť sa a všetko napraviť,
Vrátiť životy a prestaň existovať
Moje telo je vykúpené krvou,
Nedovolím viac tvoje dotyky na ňom,
A bez teba skutočne už nie som človek
Čo tieto ruky vzali, dal predtým život
Čím ďalej si, tým sa cítim horšie,
Čím bližšie si, tým viac sa bojím
Stojím na pamätných miestach,
Obrazce prechádzajú cezo mňa,
Minulosť, ktorá je vo mne jediná realita
Myšlienky vojaka – nečloveka,
Ktorý ti raz ublíži... pretože...
Pretože stále vykupuje svoj život krvou
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár