Vlastne vôbec nič..

Ak sa človek nemá komu zveriť, pretože nikto by daný problém alebo situáciu nepochopil, hľadá nádej napríklad aj na takomto mieste. Môže napísať blog aby si uľavil od tej tiaže ktorá bráni ľahkému dýchaniu a dobrému spánku.

Bohužiaľ aj keď ma trápi viacero vecí, nie som si istá či som schopná zaobaliť problémy do poviedky alebo básničky.... Trápi ma to, že nemôžem povedať to čo si naozaj myslím, a to čo je skutočná pravda ostáva skryté hlboko vo mne, a len sa to zbiera a zbiera.. Je to mnoho emócií ako sú smútok, radosť, láska, hnev, zúfalstvo.. A to všetko zatiaľ nevyústilo v nič, len v tento akoby príhovor mojej osoby ku sebe samej.

Možno čakám sama od seba, že čím dlhšie budem písať o tom že v sebe niečo dusím, nakoniec to napíšem podelím sa o to zo svetom a všetko bude hneď jednoduchšie. Divná predstava, hlavne keď viem, že toto moje vypisovanie nevedie ku tomu aby som písala čo ma trápi, nevedie to ku ničomu plodnému alebo aspoň peknému.. vedie to len ku tomu že to tu bude zaberať miesto.. A ak to neskôr nevymažem určite to tu bude kysnúť ako pripomienka toho, že neviem vyjadriť svoje pocity.

Je mi strašne čudne, a ťažko zároveň.. ak nepovieš úplnú pravdu, akoby si klamal.. lenže už neviem sama čo je pravda a čo lož.. už klamem aj samú seba len aby to bolo všetko lepšie... nuž nevadí.. aj zlé veci sú na niečo dobré.

Opäť som minula trochu času písaním a dumaním nad nesmrteľnosťou chrústa..nenapísala som vlastne vôbec nič

 Úvaha

1 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu