rozprávala som sa s Leacockom. jeden z najlepších kanaďanov. presvedčil ma, že Vancouver prehral Stanley Cup, lebo vyhrať je príliš mainstream. a mala by som vraj ísť pozrieť New York.
hlavu mám prilepenú žuvačkou o niečo, čo nevidím, je to na temene. ešte som sa neodhodlala nahmatať, čo keby mi rozum ostal stáť? a ja mám rada dynamické myšlienky, ba až činy. aj preto ma teraz kvári fakt, že sedím za pecou ako pravý peceň chleba z minulého týždňa na ktorý každý zabudol, lebo chutil čudesne, ale bolo im ho ľúto vyhodiť.
fasa.
to svet teda je.
naučila som sa na otázku "Ako sa máš?" odpovedať "A záleží na tom?". zredukovala by som túto povinnú jazdu slušnosti.
-Dobrý deň.
-Aj Vám.
-Otázka?
-Odpoveď. Otázka?
-Odpoveď.
-Pekný deň.
-Aj Vám, dovidenia.
v prípade ľudí ktorí sa ponáhľajú, ale majú k sebe vrúcny vzťah a teda je predpoklad, že sa dobre poznajú by som ustanovila pravidlo, podľa ktorého by sa navzájom museli spýtať na jeden zaujímavý fakt (vždy iný, samozrejme) o dni toho druhého:
-Dobrý deň.
-Aj Vám.
-Videli ste dnes nejakého pekného motýľa?
-Ach, nie, ale pevne verím, že ma ešte dnes stretne šťastie! A vy? Už ste dnes mali čerešňovú zmrzlinu s čokoládovou polevou?
-Práve sa chystám do cukrárne!
-To je skvelé. Pekný deň.
-Aj Vám, dovidenia.
Idem dopiť kávu.
Dovidenia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
johnysheek
9. 7.júla 2011 22:01
slecna,a to sama
Napíš svoj komentár