pretože včera mala 81 rokov.
Je už stará, chorá. Povedala, že ju všetko bolí a že by už radšej chcela ísť tam hore.
Hovorila, že ľudia, proste jedna z jej dcér s deťmi ju zriedka prídu pozrieť hoci s ňou žijú v jednom dome. Hovorila to so smútkom v očiach a hlase. Vtedy mi došlo , že to je zlé- bolo vidieť ako veľmi ju to trápi.
Uvedomila som si, že aj ja som taká ako jej dcéra- taká istá, že aj ja to robím.
A pýtam sa, pýtam sa sama seba-Prečo sú ľudia takí egoistickí? Zaujatí sebou...nemyslia na starých ľudí, nezaujíma ich, čo cítia...proste nezaoberajú sa tým. Prečo som ja taká??
Aj ja žijem s babou v jednom dome. Má vyše 70 rokov. Stále k nej zájdem keď idem zo školy, ale mohla by som s ňou tráviť viac času...namiesto toho, že sedím za počítačom.
Je pravda,že občas mi lezie na nervy- keď sa ma počas jednej hodiny dokáže 5- krát spýtať, či nie som hladná, ale ináč je fajn. Veď predsa ma má rada- a mne to lezie na nervy.
Som hrozná osoba. Až dnes som si to uvedomila. Až dnes som si uvedomila, že jej tým pravdepodobne ubližujem. A to nechcem- mám ju rada.
Čiže moje pevné rozhodnutie--správať sa milo, rozprávať sa s ňou častejšie, aby vedela, že ju mám rada. Aby o mne nikdy nemusela so smutným hlasom a slzami v očiach konštatovať, že ju neprídem už ani pozrieť.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
tinka23
20. 4.apríla 2008 20:26
ehm prepáč, možno bude trochu nemiestne sa pozastavovať nad takým detailom, keďže myšlienka je úplne niekde inde, ale keď tvoja "baba" ma vyše 70, ako jej mama môže mať 81?
Napíš svoj komentár