Znečistení

Je možné zmeniť to, čo ľúbim? Je možné zmeniť to, čo cítim?
Vraj to možné je, ale ako to spraviť tak, aby to čo najmenej bolelo?
Je ťažké odolať zahrýznutiu sa do zakázaného ovocia, ak viete, že si k nemu vyhradil vlastníctvo iný smrteľník.

Sme vlci. Jeden silnejší, druhý slabší.
Naša korisť je naším spasením aj zatratením zároveň.
Už od narodenia nás učili, že z nás budú tí najmocnejší, z ktorých si iní budú brať príklad.

Že budeme nebojácni a prekonáme všetko, čo nám príde do cesty. Zmetieme špinu a všeobecný odpad, ktorý znečisťuje naše teritórium, o ktoré sa tak intenzívne staráme. Nikto a nič nám nepošliape naše sny, našu nadpriemernosť a náš intelekt.

Utekáme len, aby sme si nemuseli špiniť naše vnútra a nevybočiť z cesty, ktorá nam bola predurčená. Uväzníme dušu, ktorá chradne a chce, aby ste ju pustili von.

Kričí: " Už dosť, tak moc ma to bolí. Zachráň ma, nemuč ma, nemuč viac." A vy zistíte, že má pravdu. Že celý váš doterajší život bol len uspôsobený vašim predstavám. Odrazu nedokážete žiť, neviete ako, ničomu nerozumiete. Je to pre vás zdrvujúce a cítite nevýslovný hnev. Hnev a nenávisť.

Ste slabosi.
Padáte na kolená a prosíte o zľutovanie.

Potrebujete vieru, lebo máte strach zo seba samých. Vy nepotrebujete začať žiť, pofúkať rany ani pristúpiť k liečbe. Cítite len nasratosť. Nasratosť a ohromný pocit viny. Pretože tak vás to učili.

A vy ste prepadli.
Na plnej čiare.

 Záchod

4 0 0 0 0

Komentuj

7 komentov k blogu