spomínam, myslím a snívam,
neverím, že takto srdce ti dám
a ani ti nepoviem: "Prosím! Dobre ho chráň!"
Úsmevom to všetko začalo,
do duše lásku mi vohnalo,
otočil si môj svet hore nohami-
-tvoje oči sú zrazu mojimi hradbami.
Poznáš ma, no nemáš rád,
môžem si len vzdychnúť a vravieť "snáď..."
Máš svoj život pevne v rukách,
tak prosím!
Nedrž ma v týchto hrozných mukách!
Zober si ma do náručia,
zabudni už na to, čo nás učia,
uteč so mnou niekam ďaleko-
-vzdám sa tak týchto zbytočných nárekov.
Milo sa usmievať budem aj naďalej,
pozerať sa na to, ako ti nechýbam,
lebo len jedno slovo v hlave vždy mám
a tým slovom je tak jednoduchá Nádej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár