Prešli dva mesiace. A veľa sa toho zmenilo. Je polovička marca a to pre mňa znamená, že mi začal letný semester. Je pravda, že na prednášky som sa tešila, pretože byť tri týždne doma ma nebavilo. Ale na druhej strane som si oddýchla od skúškového. A skúšky som všetky dala na prvý raz. Takže som bola na seba pyšná a jasné že aj všetci ostatní okolo mňa.
Zmenilo sa toho veľa. Napríklad Danka. Rozišla sa asi pred mesiacom s Marekom. A dôvod? Chcete počuť ten pravý alebo ten čo vraví ona? Ona tvrdí, že sa dlho nevídali a že to prestalo klapať, lebo sa viac venoval škole. No čo sa čuduje, ved chce mať dobré výsledky, nie ako ona. Ona sa učila pár dni pred skúškami. Ale pravda je taká, že ona proste nevedela čo chce. Mala svojho vysnívaného chalana, ale potom ho už nechcela. To som jej povedala aj do očí. A jasné, že ma nepočúvala a nevyjadrovala sa k tomu. Radšej odišla.
Ale mám nové správy aj o Petre. Je stále na Slovensku a vyzerá že tu aj ostane. Dôvod prezrádzať nebudem, ale je to niečo prečo sa nemôže vrátiť.Aj ked by chcela.
Vrátila sa k Tiborovi, ale už teraz vie, že to nebude ono. Pretože..ako to povedať. Má rada niekoho iného. Niekoho koho spoznala. A kedže bola od neho daleko, začala si zas s Tiborom. A on kedže ju veľmi ľúbi si naozaj myslel, že to bude mať budúcnosť. Aj bude mať. Ale už neskoro prišla na to, že to nechcela aby to takto skončilo.
Bola som u nej na začiatku marca. Pozvala ma a že či neprídem. S Milanom som aj tak cez víkend nemala byť, pretože mal ísť do práce a vidieť sme sa mali až v utorok. Ale tak posunuli sme to o jeden deň. Takže sme sa videli až v stredu. Cestovala som v sobotu ráno a to ma ešte aj začal bolieť zub. Som ešte premýšľala - mám ísť či nie? A potom si vravím, ked sme už dohodnuté idem teda. Je to predsa moja sestra, a potrebuje ma. A mám pocit, že som jediná, kto je ochotný za ňou prísť.
Musím povedať, že ked som spoznala viac Tibora, tak je to fakt milý chalan. A robí všetku pre Petru. Pomáha jej, urobí čo mu povie - proste stará sa. Veľa sa smiali, ked som to bola ale veľakrát bola aj hnusná naň ho. Lebo proste mala zlú náladu. Aj my dve sme sa raz pohádali. Hned v prvý večer.
Ale zas aj veľa srandy sme zažili. A tak som sa jej snažila poradiť ako som najlepšie vedela. Tak dúfam, že ma poslúchne. Vždy som pri nej stála..a aj vždy budem.
A u mňa či sa niečo zmenilo? Mám pocit, že nie. Stále som s Milanom a som s ním šťastná. Len rozmýšľam nad darčekom aký mu dám na naše Prvé výročie. Teda ja nápad mám, ale neviem či bude súhlasiť. A hlavne, či si vyberie. A viem, čo by som chcela dostať aj na výročie, len mi je to blbé povedať mu to. Ale ja to urobím. Poviem mu to. Uvidím ako zareaguje.

Takže asi toľko zmeny po dvoch mesiacoch. Ešte jedna pikoška. Petra si zaumienila, že pôjdem do politiky a budem zarábať tie ťažké prachy. A vraj jej budem prispievať . Hovorím jej : ,,Moc by si chcela nemyslíš ?" A ona že nie. A ja na to : ,,ale ked chceš aby som išla do politiky musím aj pozerať správy a na telo. To neni len tak. " A ona : ,,A to musíš? Ved to sú hovadiny. " Aj tak som to teda v nedeľu nepozerala, ked som bola u nej. A voliť? Ani to som nebola.
A na zastávke ked ma odprevádzali sa ma pýta : ,,A to čo budeš mať pred menom ked skončíš tento letný semester?" Ja som sa na ňu len pozrela a začala sa smiať. Hovorím jej : ,,To si ešte počkáš, ešte mám pred sebou 2 roky a potom bude Bc. " A ona len smutne zvesila hlava. Ako ľahko si to predstavovala...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár