Od rána som mala dobrú náladu. Síce som vstala až o 11.30 ale aspoň som sa vyspala. Teda ja by som možno ležala aj dlhšie v posteli, ale zobudil ma telefón. Volala mi kamarátka. ,,Ahoj čo robíš?" pýta sa ma. ,,Ja ležím v posteli. Teda vlastne už vstávam. " odpovedám jej. ,,A čo si tak dlho spala?" ,,Bola som unavená a nechcelo sa mi vstávať. " odpovedám jej. ,,Ja som len chcela, že či by si nešla von. pýta sa ma tá kamarátka. ,,No môžme, ale dnes poobede príde Milan (môj priateľ ) takže ja prídem s ním. vravím jej. ,,Dobre, tak sa už teším na Vás. Skúsim ešte zavolať Zuzke či by nešla. Stretneme sa o druhej pri fontáne? " ,,čo ti šibe? To by som nestihla. A Milan príde až pred pol treťou. Takže o pol tretej pri fontáne. Môže byť?" ,,Tak dobre teda, odpovedá. Vidíme sa, vraví mi. Pozdravíme sa a zloží to. A ja hned nato vstanem z postele. Aj tak sa mi už spať nechcelo. Prišla som do kuchyne a pozdravila: ,,Dobré ráno. ,,Už si hore?" pýta sa mama. ,,Hej, Heňa mi volala či nepojdeme von. Tak ma vlastne prebudila. " odpovedám. Chvíľu sme pokecali a potom som si zobrala raňajky do obývačky. Mala som párky s rožkom. To sme už dlho nemali na raňajky. Mama sa odišla okolo 12h opaľovať a ja som ostala sama doma. Napísala som svojmu priateľovi že sa dnes teda naňho teším a že mám prekvapenie preňho. To prekvapenie malo byť to, že aj kamarátka s nami pôjde. Zapla som telku a asi hodinku jedla dve párky. Tak ako vždy. Okolo 12h prišla kamarátka. Vravela som jej, že ak chce nech sa ráno zastaví. Ale nevedela som že naozaj príde. Rozprávala mi čo má nové a ja som ju počúvala. Potom okolo pol druhej som sa začala chystať. Teda nachystala som si len oblečenie čo som si chcela dať, ked príde môj miláčik. Po chvíľke nato odišla. Dohodli sme sa, že pôjdeme ešte podvečer von. Pred druhom som ešte napísala svojmu miláčikovi, že nech potom prezvoní ked tu už bude a že keby náhodou že dnes nepríde ( a dúfam, že to sa nestane) tak nech mi dá vedieť. Za pár minút na to mi prišla od neho smska. Znela : Ahoj moje, dnes neprídem. som unavený, nehnevaj sa. Milujem ťa. Bola som smutná z toho, ale tak chápala som ho. Tak som mu napísala že sa nehnevám len mi je smutno. A napísala som mu aj o tom prekvapení, že mala ísť s nami aj kamarátka von. Nestihla som sa ani naobedovať, lebo som musela utekať pred tú fontánu. Napísala som mu, že teda pôjdem sama s ňou a že nech sa ozve potom. Dnes mi mal totiž aj povedať, či pôjdeme zajtra do toho kina čo som ho prehovárala. Dávajú Nezvratný osud 5 v 3D. Síce v sobotu ide do roboty, ale stihol by sa aj vyspať. Tak som teda prišla pred fontánu a kamarátky nikde. Idem jej naproti, vravím si. Ale prišla som až ku križovatke a stále som ju nevidela. Aj som jej zavolala, ale nepočula som ju v telefóne. Tak som jej napísala : ,,Už som pri fontáne. Kde si? znela sms. A odrazu len vykuknem spoza rohu a koho nevidím. Kamarátka ide oproti mne. ,,No konečne, vravím jej. Som bola až pri križovatke a ty nikde. " ,,Ja som sa zdržala doma. vraví mi. ,,Fontána je zatvorená, vravím. " Ved vlastne niet sa čomu čudovať, kedže je dnes sviatok. ,,Tak podme na zmrzlinu na námestie, vraví mi Heňa. A tak sme sa pomaly prechádzali okolo kostola, popri obchodoch až na námestie. Tam totiž majú najlepšiu zmrzlinu. ,,Prečo neprišiel aj Milan?" pýta sa ma Heňa. ,,Je unavený z práce. odpovedám jej. Prišli sme k cukrárni. Heňa si dala dvojitú jogurtovú a ja som si dala kiwi a kávovú zmrzlinu. Mňam dobré boli obidve. Sadli sme si vonku na stoličky a kecali sme. Pochválila som sa jej novým telefónom, čo mám od utorka. Je dotykový a je fakt super ten mobil len má jednu nevýhodu. Kým napíšem smsku aj 10minút prejde. Tak som si zobrala aj druhý telefón von, kde mám voľných 50sms a odtiaľ som písala svojmu miláčikovi. Lebo ja mu píšem dlhé sms a tom novom mobile by to dosť dlho trvalo. Ako sme tam tak sedeli, pozrela som sa len tak okolo seba. A neverili by ste čo som videla. K dalšiemu stolu si sadol malý chlapec. Mohol mať tak najviac 10 rokov. Zobral cigaretu a zapálil si. Potiahol si a ani nezakašľal. Uplne ako dospelý človek. Povedala som to kamarátke nech sa pozrie a ona len kukala že ty kokos. Potom sme vstali a išli sa prejsť na raketu. či nebude tá otvorená. Ako sme okolo prešli tak sme sa začali smiať. Na tom chlapcovi. Preboha, ešte som nevidela také decko fajčiť cigarety. Toto už neni normálne. Tak sme sa pomaly prechádzali až sme prišli k rakete. Aj tá bola zatvorená. ,,Neideme do kempingu? pýtam sa Heni. ,,No, môžme, odpovedá mi. Možno bude otvorené, vravím jej. Tak sme sa išli prejsť až tam. Išli sme cez taký drevený most, po ktorom ked idete máte pocit, že sa to prelomí. Lebo niektoré tie dosky sa tak hýbu. šťastlivo sme prešli na druhú stranu. V tom som vytiahla mobil a napísala miláčikovi, že či už je doma a že mi veľmi chýba. Napísala som aj kde sme a že ho kamoška pozdravuje. Hned na to mi prišla sms. Písal, že už je doma a že je naozaj unavený, nech sa nehnevám. Pýtal sa že či nepôjde s nami zajtra do kina kamarátka. Takže sa asi rozhodol, že pôjdeme do kina kedže sa to pýtal. Dúfam že si to nerozmyslí do zajtra. Inak ma porazí. Lebo ja sa už teraz teším. Prišli sme do toho kempingu, ja som si dala kofolu a ona džús. Boli sme tam takú hodinku, ani to nie možno a potom sme odišli. Už tam moc pálilo slnko. Heňa navrhla, že pôjde si pre psa a že sa môžme ísť ešte prejsť. A vlastne hned vyvenčí aj havinka. Tak sme sa prešli okolo parku a že pôjdeme okolo jedného podniku a vlastne to tak celé obídeme. Nech sa prejdeme. Nakoniec sme sa k nej dostali až neskôr. Išla si totiž ešte kúpiť jesť, kedže neodolala. CHcela som si aj ja kúpiť bagetu, ale ako inak bagetáreň moja obľúbená bola zatvorená. Lebo je dnes sviatok. Nahnevalo ma to, tak som sa na to vykašľala. Popriala som jej dobrú chuť a išli sme zas do parku sadnúť si na lavičku, kým to zje. Po chvíli dojedla a tak sme išli teda k nej. Ako vravím celé sme si to obišli. Po meste. Už ma nohy boleli a strašne som bola unavená. Vlastne aj ona. Prišli sme pred jej vchod. ,,Nebud dlho, vravím jej. ,,Nie neboj, odpovedá. ,,Ale psa dáš na vodítko, že?pýtam sa jej. ,,Ale jasné dám, neboj sa. odpovedá. Ja sa totiž bojím psov, tak preto som sa jej radšej opýtala. Po pár minútach som za sklom videla jej psa. ,,Tak už som tu, vraví mi. Išli sme sa teda prejsť pomedzi bytovky. Išla som tesne za ňou lebo jej havinko behal na všetky strany. Prechádzali sme sa asi takú polhodinku, vykecávali a tak. Vlastne ja som stále kecala. Aj som sa jej pýtala, že či jej to nevadí a ona že nie že ona rada počúva. Tak som bola rada. Po tej dlhej prechádzke s havinkom sme konečne prišli pred jej vchod a rozlúčili sme sa. Obe sme boli unavené. ,,Starneme, vravím jej zo srandy. Zachvíľu 20tka na krku. " robila som si srandu. Ešte predtým som sa jej opýtala na to kino, či by teda nešla s nami a povedala nie. Nezaujal ju ten film, na ktorý ideme. Tak pôjdeme len my dvaja s priateľom. Bude to také romantické, lebo ja sa budem báť pri tom filme. A on tam bude pri mne. Teším sa. ,,Ved zavoláme si cez víkend, vravím jej. ,,No jasné, odpovedá mi. Jej pes za mnou pozeral, ked som odchádzala. Tak som sa aj pozrela a zakývala. A potom som išla domov. Konečne doma...Takže takáto bola dnešná prechádzka mestom.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
