Raz som si písala s jedným mužom na nete . Nemal síce fotku no bol neuveriteľné vtipný , spontánny a inteligentný .Písali sme si neuveriteľné hodiny o športe , práci , škole , počasí proste o všetkom možnom . Bola som veľmi prekvapená že po dlhej dobre som narazila na niekoho kto je podobný mne , má rád rovnaké jedlo , hudbu , záľuby proste nechcela som tomu veriť že niekto mi môže byť v tomto až taký podobný . Stále som mu písala nech mi pošle fotku, že mi je absolútne jedno ako vypadá ... no nikdy to neurobil . Moje predstavy o dokonalom mužovi boli naozaj divné Jeden deň bol vysoký , svalnatý , so sexy hlasom a veľkými očami no o par dní neskôr som si ho predstavila chudučkého v károvanej košeli , na nohách mal converse a dlhé husté brčkavé vlasy . Po každom našom písaní som si ho predstavovala inak . Nikdy mi nenapísal aký vlastne je , koľko meria a aké ma oči . V profile mal napísané len jedno : milujem život . Po dosť dlhom a aktívnom písaní som sa osmelila a napísala mu či by sme sa nestretli (keďže jeho to doteraz nikdy nenapadlo ) Po týždni mi konečne odpísal , nikdy takto s odpoveďou nemeškal . Keďže bol z Martina a ja pochádzam z okolia dohodli sme sa že sa počkáme na autobusovej zastávke , pri čísle 8 . Ešte pár hodín pred tým som mu písala nech mi povie aspoň čo bude mať oblečené lebo ja neviem spoznať ani vlastnú mamu v autobuse Odpoveď bola jasná : nechaj sa prekvapiť . Tieto odpovede ma neskutočne vytáčali ale zároveň zvedavosť a ten adrenalín ma na tom človeku fascinovali . Už od skorého rána som pobehovala po dome a rozmýšľala či sa mám pochváliť mame že idem na rande na slepo , no po pohľade na ňu hneď z rána som si to rozmyslela a uvažovala radšej nad listom na rozlúčku . Poobede som bola rozhodnutá že nato nemám a mala som prichystanú rp s textom že sa dnes nemôžeme stretnúť , no v tom sa dotyčný prihlásil a hneď mi napísal že ani on sa dnes nemôže dostaviť na dohodnutú schôdzku . Vtedy mi padol kameň zo srdca no zároveň hnevala som sa sama na seba .Nakoniec sme si písali ďalej a schôdzku už potom radšej nik ani len nespomenul ... Po mesiaci som si vyrazila na pivko s mojou kamarátkou do baru Múzeum v Martine . Je to nenormálne skvelý podnik a majú tam to najlepšie pivo v meste takže je pochopiteľné že sme pri jednom ani druhom neostali Sedeli sme tam dosť dlhú dobu preberali život , školu ale samozrejme väčšinu času sme venovali sexuálnym zážitkom mojej kamarátky ktorá cez leto po zažívala viac než dosť . Okolie sme absolútne nevšímali , iba vtedy kde sme si počítali schody ku dverám kde sme chodili fajčiť . Neviem akým zázrakom vždy jedna napočítala viac ako obvykle Ako tak sme fajčili pred barom a rehotali sa na celú chodbu z baru kde sme sedeli vychádzali dvaja muži . Obidvaja veľmi sympatickí a taktiež opití Prišli ku nám si popýtať oheň a akosi sme sa dali do reči . Ak som dobre vnímala čas vonku sme stáli takmer trištvrte hodiny . Štyria opití ľudia začali rozoberať také veci ako najväčší kamaráti na svete . Nie nadarmo sa hovorí že alkohol zbližuje . Po maminom telefóne že kde v riti trčím mi došlo že o pár min nám šiel autobus domov . Neradi sme sa lúčili pretože tí chlapi mali niečo do seba . Boli nezadaní , mladí veľmi pekní a nenormálne voňali . A komunikácia sni mi bola nadmieru uspokojivá . Keďže sme vedeli že to je posledný autobus do našej dediny museli sme sa veľmi rýchlo rozlúčiť podali sme si ruky a trošku vtipnou chôdzou sme sa rozhodli bežať na autobus . Našťastie sme všetko stihli , sadli do sedačky a modlili sa aby nám neprišlo zle Keď som konečne dorazila domov nechcelo sa mi absolútne nič . Celá aká som bola som sa hodila do perín a zaspala behom pár sekúnd . Ráno bolo naozaj divné , suchoty z piva som ešte veru nikdy nemala Keď som si ukladala veci ktoré celú noc preležali na zemi , všimla som si kabát z ktorého trčal lístok z ľavého vrecka . Vždy si lístky z autobusu dávam do peňaženky nikdy si nič nenechávam po vreckách od tej doby čo mi mama vyprala 20€ . S napuchnutými očami som sa snažila zaostriť na obsah lístka ktorý znel takto : ani sme to nechceli a predsa sme sa stretli ,,, naživo si naozaj malinká ,,,

 Blog
Komentuj
1 
 fotka
nobile  13. 2. 2013 00:38
To je real?
2 
 fotka
gorgor  13. 2. 2013 06:33
Veľmi dobre napísané.
3 
 fotka
tomias  13. 2. 2013 09:23
jeeeee milee
4 
 fotka
loriana  13. 2. 2013 10:09
tiež som si dlhší čas písala s chlapíkom, a nevedeli sme, ako vyzeráme. Ako píšeš, predstavovala som si ho každý deň ináč

nechcela som sa stretnúť, bála som sa, že sa to kúzlo stratí. Nakoniec sme sa stretli
5 
 fotka
baka28  13. 2. 2013 11:51
dakujem a presne ako hovoris aj ked sa nechces stretnut vzdy to nahody zariadia tak ze sa nakoniec stretnete
6 
 fotka
catmartina  13. 2. 2013 11:56
jeeeeeej

osud!!!
7 
 fotka
jessminka  13. 2. 2013 22:13
tak toto sa mi páči a moc moc....
8 
 fotka
baka28  13. 2. 2013 23:10
@jessminka jeho dakujem ,,, ani som necakala takuto odozvu
9 
 fotka
qossyend  14. 2. 2013 12:39
tak to je naozaj ako z rozprávky -osudové stretnutie
10 
 fotka
stodvacinkar  14. 2. 2013 20:21
Hm, trošku creepy
Napíš svoj komentár