Mám pocit, že stále hľadám akúsi cestu, ale zároveň pripúšťam možnosť, že cestu som si už zvolila...ale čo ak práve tú nesprávnu. A existuje vôbec správna a nesprávna cesta? Je možné, že ak by si najväčší géniovia našej planéty zvolili iný osud, nikdy by nedosiahli úspech, nestali sa slávnymi, nevyužili by to, čo využiť mohli? Ale môžeme naozaj s istotou tvrdiť, že by to bolo nesprávne?
Alebo náš svet takýmto spôsobom prišiel i o mnohé ďalšie kapacity, ktoré sa nikdy nedokázali, či nechceli prejaviť, ale pritom skutočne mali na to a mohli? Čo ak veľa ľudí žilo v strachu, či v chudobe, ale pritom mohli tomu všetkému zabrániť, len v sebe nenašli dostatok sily a odhodlania? Koľko je už v histórii premrhaných šancí, zbytočne prehraných bojov...
A koľko ich ešte len príde?
Chýba mi istota. Istota, že mne sa to nestane. Viem, že tá istota tu niekde je, že existuje...len ja som ju ešte stále nenašla.
A možno nakoniec to, čo sa celý život usilujeme nájsť a čo neustále i vo svojom podvedomí hľadáme nie sú správne a nesprávne cesty. Možno je to práve tá vnútorná istota. Istota, že nech sme si zvolili akokoľvek (horšie, či lepšie), zvolili sme správne.
(koniec koncov, i tak je všetko na svete relatívne)
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Neviem ci ti dat za pravdu alebo tvrdit, ze vnutorna istota neexistuje.Skor sa mi zda,ze ju obcas najdem,ale ta potvora ma vie rychlo opustit...