No, takže sa musím pochváliť, konečne mám vodičák! Trvalo to celú večnosť, takže sa strašne teším Že prečo celú večnosť? Mala som asi smolu na autoškolu, pričom nebudem menovať, že ktorá to je, pretože inštruktori boli úplne super, tí za nič nemohli a bolo by to voči nim nefér

Najskôr som chcela počkať kým zmaturujem, čo bolo pred rokom, a potom si začať robiť vodičák. Plánovala som to asi tak, že hneď po dovolenke začiatkom leta začnem chodiť do autoškoly a za dva mesiace, pred začiatkom akademického roka to budem mať za sebou. ehm...omyl! Rozhodla som sa pre takú autoškolu, pre ktorú som sa bohužiaľ rozhodla a mala som na to svoje dôvody. Veľmi ma to potešilo, keď mi oznámili, že som sa dostala na listinu ako predposledná a nemusím čakať na ďalší kurz. Až na to, že som musela čakať kým skončia predchádzajúce dva kurzy asi celý jeden mesiac. Pritom iné autoškoly prijímali hneď a mali ešte aj voľné miesta...

Teória bola celkom v pohode, až na to, že ku knihe (ktorých zapožičanie malo byť v cene kurzu) som sa dostala až niekedy pred poslednou hodinou (vraj im tie knihy predtým nevrátili, a tak nám ich dávali po pár kusoch každú hodinu...hold, mala som byť asi priebojnejšia pri tvrdom boji o učebnice). Už vtedy som začínala mať dojem, že tam majú asi viac ľudí, než dokážu zvládať...čo mi následne potvrdila aj skutočnosť, že po teste z teórie som musela čakať ešte asi mesiac na prvú jazdu...v októbri!

Ale to tiež len preto, že sa mi ich podarilo prehovoriť, inak by som musela čakať dva mesiace, vraj majú už všetko plné. Nakoniec som sa dostala k jednej pani inštruktorke, ktorá už síce nikoho neprijímala, ale asi sa nado mnou zľutovali...až na to, že termíny a časy som si mohla len ťažko vyberať. Obvykle to bolo už dosť neskoro večer za tmy, kedy som bola úplne posledná, alebo cez víkendy skoro ráno o šiestej, kedy som bola zase úplne prvá. Ale nesťažovala som sa...bola som rada, že už viac po toľkom čakaní nemusím znova čakať, ale že sa raz za čas konečne aj niečo deje, keď už som v tej autoškole...

V novembri boli skúšky. Na test som sa učila na internete z testov inej autoškoly, pretože nám samozrejme žiadne testy neposkytli. Moja kamarátka dokonca vraj od svojej autoškoly dostala aj CD s testami!

No takže z testu som mala nakoniec plný počet a mohlo sa ísť na parkovisko.

Auto, na ktorom som jazdila nikde! Moja inštruktorka nikde! Vonku bola neuveriteľná kosa, snežilo a my sme tam postávali asi tridsiati s tromi autami a dvomi policajtmi. Mohlo byť tak deväť hodín, keď sme tam prišli. Potom vozili ešte ďalších, nie aby počkali, kým aspoň my spravíme slalom a parkovanie. A tak sme sa tam všetci drkotali od zimy, triasli a poskakovali vlastne až kým každý neurobil parkovanie. Mohla to byť taká hodina a pol. Jedna pani ich uzimená poprosila, či by si mohla sadnúť do toho tretieho auta, že je vraj tehotná...tak ju pustili.

mno konečne som sa dostala na radu. Auto bolo oveľa väčšie než to, na ktoré som bola zvyknutá. Záber spojky niekde úplne inde, takže som mala problém sa vôbec pohnúť. Ten policajt sa na mňa pozeral, akoby som bola úplne neschopná. Nevadí, cez slalom som sa to auto aspoň čiastočne naučila ovládať, takže som nakoniec zvládla aj parkovanie a mohla som sa ísť znovu vonku drkotať k ostatným.

Po nejakej ďalšej polhodine začali jazdy, pričom do jedného auta brali troch ľudí...tak si to vyrátajte. No fajn, prechádzali sme sa po parkovisku, opakovali sme si konštrukciu, snežilo a bol silný studený vietor. Keď nás tam už zostala len malá skupinka, tak autá nie a nie prísť (inak to sme tam už na tom parkovisku vtedy stáli dokopy niekoľko hodín). Začalo mi už byť všetko jedno, či to spravím, či nie, chcela som byť len konečne v nejakom aute, v teple. Ono to bolo vedy také prudké ochladenie, takže som nebola ani nejako extra dobre oblečená, okrem toho som nečakala, že to celé takto dopadne. A autá stále nikde. Normálne sme si začali myslieť, že na nás zabudli. Jeden chalan nakoniec odišiel, že vraj na to stratil nervy. Začali sme nad tým uvažovať všetci že pôjdeme preč, že už nemá zmysel tam ďalej čakať. Potom prišlo konečne jedno auto.

Jazdiť som išla až ako druhá. Zatiaľ ma policajt vyskúšal konštrukciu, ktorú som vedela, ale na šoférovanie som sa potom už vôbec nedokázala sústrediť. Bola som z toho celého čakania absolútne vystresovaná, pričom ruky som mala ešte stále celkom zmrznuté. Okrem toho, bol tam pre mňa úplne neznámy inštruktor a znovu iné auto, na ktoré som si zase musela zvykať! Policajt mi to nakoniec nedal. Že má z toho zmiešané pocity. Ani neviem kde som vlastne urobila chybu. A ešte by som chcela vedieť, aké zmiešané pocity by mal, keby musel podstúpiť to čo ja. On si samozrejme sedel celý čas v aute, pekne v teplúčku.

Bolo mi oznámené, že pre nedostatok voľných termínov sa mi ozvú až vo februári. Neozvali sa, a tak som tam došla osobne a dozvedela som sa, že najbližšie môžem ísť na skúšky až v apríli (áno, tento apríl...to akože som mala čakať pol roka na opakovanie!) Podarilo sa to nakoniec a dostali ešte jeden termín v marci Koľké šťastie. Samozrejme že po piatich mesiacoch čakania som si toho už veľa nepamätala, a tak som si musela doplatiť nejaké tie nové jazdy.

Mala som prísť, tak ako ostatní na ôsmu. Teda nezávidím im, test začali písať až o štvrť na jedenásť. Kým celý čas čakali v učebni, ja som sa zatiaľ porozprávala vonku s ostatnými, ktorí opakovali, dala som si niečo na jedenie, proste pohoda Dokonca sme ich poprosili či nemôžeme ísť ako prví na jazdu, aby sme nemuseli čakať na parkovisku. Na jazde som bola trošku nervózna, no spravila som, mám vodičák!

Celý ten chaos, ktorý v tejto autoškole majú je spôsobený zlou organizáciou a neustálym prijímaním nových a nových ľudí, na ktorých potom vôbec nemajú čas. No áno, je to tak, že peniaze vládnu svetom...a často krát bohužiaľ i na úkor kvality...

Držím palce tým čo to majú ešte pred sebou, snáď budete mať väčšie šťastie pri výbere autoškoly

No a áno, je to dlhé...teším sa, ak sa niekto dostal až sem na koniec

 Denník
Komentuj
 fotka
anjelik4195  12. 4. 2008 17:58
jeej gratulujem
 fotka
neway  12. 4. 2008 20:14
blahoželám



ty vieš čo, normálne ťa obdivujem, ja by som sa po tom ich prístupe na to vysrala.. alebo by som aspoň tam zbehla dačo vyriešiť
Napíš svoj komentár