Iná

Je večer, stojím na balkóne a pozorujem mesiac. Je spln, okolie je pod mesačným svetlom a všade vôkol dopadajú tiene. Robím to každý večer, neviem prečo, no moje kroky vždy vedú sem. Mám zavreté oči a vdychujem večerný, čerstvý vzduch. Cítim sa byť iná. Chcem byť iná. Som iná. Po tele mi prebehol mráz a rukami som sa objala. Bosé nohy na studenej dlážke sa ozvali. Posledný raz sa pozerám na mesiac a idem dnu do svojej izby. Ľahnem si na posteľ a zaborím sa hlavu do vankúša. Prečo práve ja? Vždy ma bavili tie veci, čo aj moje kamarátky. Aj ja som rada nakupovala, chodili sme na pláž a tiež som chatovala po internete. Ja už nechcem žiť! Nemôžem sa na ne pozrieť! Vybral si ma Satan, alebo je to len môj osud? Mala by som to pokorne prijať, ale mňa to ubíja. Možno. Chcem byť iná. Možno. Mám byť iná. Ja to nedokážem. Je to odporné. Vzrušujúce. Príliš nechutné. Dosť prirodzené. Odlišné, veľmi odlišné. Pre iných pochopiteľné. Pre mňa nelogické. Pre iných prijateľné, no pohoršované. Všetko je to také zložité a nie som na to pripravená. Cítim, že ešte nenastal môj čas. Zvolil si mňa. Som tá vyvolená, alebo nešťastná. Chcem zomrieť. Je to tak. Bála som sa priznať to, ale chcem zomrieť. Pocity vo mne sa miešajú. Som taká krehká. Plakať, alebo zabudnúť? Zabudnúť bolesťou, či rovno smrťou? Stačil by jeden pohyb. Slzy mi stekajú po lícach a zrak mám rozmazaný. Rukou som si utrela oči. Krv. Teplá krv mi stekala po rukách, ale môj žiaľ zostal nepoškodený. Cítim to. Musím zomrieť. Chcel aby som prišla za ním. Nedopustil by, aby som tu zostala s týmto bremenom. Nie je to ľahké, pre dievča, ako som ja. Prirodzená vec. Úplne prirodzená, ale nie pre mňa. Chcela som byť len neviditeľná. Nikto si ma nemusel všímať. Akoby to niekto niekedy robil. Prežiť všetko v úplnom pokoji. Prejsť školu, celý život pracovať v nudnom zamestnaní a pokojne umrieť. Nie. Chcel to inak. Musel mi zmeniť život. Tak náhle. Som hysterická. Viem. Viem o sebe, že to nedokážem uniesť. Nedokážem s tým žiť. Som slabá a radšej to vzdám. Slzy kvapkali na zem a miešali sa s krvou. Je mi to ľúto, nedokázala by som s tým žiť. Slová, ktoré som napísala na papier.

Takto ľahko (alebo ťažko) sa musel skončiť život mladého dievčaťa, ktoré nechcelo uveriť tomu, že je iná...lesbička.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu