Koniec. Bez presne určeného začiatku. A rýchlosťou na ktorú som nebola pripravená.
No aj tak dakujem. Vieš, ked sa usmievam, len tak, bezdôvodne. Dokončím konečne dlho maľovaný obraz. Dakujem, vieš, neverila som že by niekde tak v diaľke mohol byť človek tak podobný mne. Fascinovaná tebou som si neuvedomila, že tebe môžem pripadať bežne. A to som ani nepocítila tvoje dotyky, nežne by si si ma privinul. A možno sa ma opäť opýtal či som už zamilovaná.
Klamala by som. Opäť. Bola som, skôr, než si sa ma to opýtal. Som, aj ked cítim ten koniec, ťarchu ktorú neviem niesť, stále. A nechcem.
Len trošičku
Teba
Stratiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár