Stredoškolská láska 2. diel

Jednoducho za ňou po vyučku pôjdem a hotovo, pomyslel som si. Tak keď sa skončila posledná hodina, išiel som do jedálne. Išiel som pomaly, aby som tam nebol skôr ako ona. Keď som vošiel dnu, uvidel som ju ako stojí v rade. O pár miest pred ňou stál Kubo a keď ma uvidel kývol mi nech idem k nemu. Ako som prechádzal okolo toho anjela v ľudskom tele, žmurkol som na ňu. Začervenala sa. Super, vychádza to lepšie ako som si myslel, potešil som sa v duchu. Keď som už prišiel ku Kubovi, rýchlo som mu všetko v skratke vysvetlil a povedal mu, že dnes budem obedovať s niekým iným. Ako som si objednával obed, rozmýšľal som, čo budem hovoriť.
Ja nie som normálny! Takto sa stresujem kvôli jednej babe. Môžem mať hociktorú zo školy, ktorú by som chcel a pritom nemôžem rozmýšľať nad ničím iným, len nad tou bohyňou krásy.

Keď som už dostal obed, postavil som sa bokom a akože si vyberal stôl, kam si sadnem. Ako čakala kým jej dajú obed, obzrela sa po jedálni a keď ma zbadala, ako tam len tak stojím a s úsmevom pozerám na ňu, aj ona, nesmelo, sa usmiala na mňa a aj s táckou sa vybrala mojím smerom.

-Ahoj,- pozdravil som ju s úsmevom. Zas sa začervenala. Úsmev stále zaberá, pomyslel som si s úškrnom.
-Ahoj,- pozdravil ma prekrásny zvonivý hlas.
-Naobedujeme sa spolu?- spýtal som sa ešte stále s úsmevom. Stále sa mi pozerala do tváre. Vyzerala akoby bola v tranze.
-Hmm? Aha, jasné. Hej, veľmi rada,- trochu sa spamätala. Vybrali sme sa k prázdnemu stolu.
-Inak, volám sa Mišo,-
-Ja som Lucia,-
-Pekné meno,- zalichotil som.
-Ďakujem,- ďalšie začervenanie.
-Ako sa ti tu zatiaľ páči?-
-Je to tu super, lepšie ako som si predstavovala. Najväčší strach som mala z nových spolužiakov, ale sú v pohode. Našťastie.-
-Hej aj ja som sa najviac bál nového kolektívu. Na základke som mal kopec kamošov, no každý išiel inam. Až na jedného. Volá sa Jakub-
-To je ten chalan, čo sa na nás v kuse pozerá?- spýtala sa s úsmevom
Obzrel som sa. Bože, Jakub. –Hej. Hej, to je on.- odpovedal som tiež s úsmevom.
-Prepáč, ja už musím ísť. Kamarátky na mňa kývajú. Štvrtáčky nám nestihli poukazovať celú školu, tak povedali, že to dokončíme po obede.-
-Jasné. Počkaj, čo robíš po obede? Mohli by sme ísť von.- nahodil som šibalský úsmev.
-Nič, pôjdem rada.- usmiala sa na mňa.
-Super, tak o tretej?-
-Môže byť.- ďalší anjelský úsmev.

Uf, mal som úplne mokré dlane a srdce mi bilo ako o závod. Toto som ešte nikdy pri žiadnom dievčati necítil. Je ako droga. Bože, potrebujem ďalšiu dávku.

 Blog

18 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu